Nové zistenia o katastrofe Alexandrovovcov. Padali či pristávali?

"Výška 50, rýchlosť 320, svetlomety vypnúť, zatiahnuť... Svetlomety som vypol, zatiahol... Stoj, veliteľ! ... Klapky... suka!" boli posledné slová komunikácie kapitána Romana Volkova a druhého pilota Alexandra Rovenského 25. decembra 2016 iba 1,7 kilometra od brehu.

15.03.2017 11:11
debata (54)

Tesne po štarte v Soči, kde mal vojenský špeciál Tu-154 M medzipristátie na trase Moskva – Soči – Latákíja. Na palube stroja bolo 92 osôb vrátane 64 členov speváckeho súboru Alexandrovovcov, deviatich novinárov, viacerých vyšších dôstojníkov a humanitárnych pracovníkov.

Vojenský špeciál Tu–154 M, ktorý 25. marca 2016... Foto: LIVE.RU
Tu–154 M, lietadlo, Tu–154 Vojenský špeciál Tu–154 M, ktorý 25. marca 2016 havaroval neďaleko Soči. Na palube bolo 92 ľudí.

„Lietadlo nepadalo, ale kontrolovane pristávalo na vodnú hladinu,“ informoval v utorok portál Kommersant, odvolávajúc sa na zdroje blízke k vojensko-technickej komisii, ktorá vyšetruje tragédiu. Znamenalo by to, že sa nepotvrdil predpoklad o strate rýchlosti a páde stroja „na pravé krídlo“ pri pokuse o obrat a návrat na letisko.

Zato počítačové modelovanie letu na základe informácií získaných z tzv. čiernych skriniek, ktoré mal stroj až tri, ukázalo, že kapitán Volkov asi minútu po odlepení lietadla od zeme v rýchlosti 370 km/h a vo výške 250 metrov „naordinoval“ stroju tzv. pristávací režim. Lietadlo začalo kontrolovane klesať až do nárazu o vodnú hladinu," tvrdil portálu zdroj, ktorý chcel ostať v anonymite. Podľa neho príčinou mohla byť „priestorová dezorientácia pilota“, ale aj „únava posádky a emocionálne vypätie pilotov“.

Rapitán Roman Volkov. Foto: LIVE.RU
kapitán Roman Volkov pilot Rapitán Roman Volkov.

Volkov desať sekúnd kontrolovane pristával. Podľa odborníkov pritom viac veril svojim skúsenostiam ako prístrojom, ktoré upozorňovali na neštandardnú situáciu. Zdroj Kommersanta nevylúčil, že únava posádky mohla byť výsledkom niekoľkohodinového meškania štartu v Moskve a následnej zmeny letiska na medzipristátie.

Pôvodne to malo byť letisko Mozdok, ale pre zlé poveternostné podmienky napokon stroj pristál na medzinárodnom letisku v Soči. A tak denný let sa napokon zmenil na nočný. Odborníci teraz skúmajú psychologické testy kapitána Volkova. Tým skôr, že letisko v Soči je pre posádky skúškou nervov. Piloti ho ako charakterizujú „zložité“. Štart aj pristátie sa uskutočňujú vždy smerom na more, respektíve od mora.

Vyžaduje si to kvalitnú predletovú prípravu posádok. Kvôli blízkosti hôr a mora nebolo možné vybudovať letisko na inom mieste. V minulosti sa štartovalo aj pristávalo už aj z druhej strany, smerom od pohoria, medzi skaliskami. Vtedy, ak silný vietor neumožňoval využiť smer na more. „Bol to profesionálny cirkus. Mohli ho absolvovať iba špeciálne pripravované posádky. Po tom, čo počas priblíženia zo smeru horského masívu zaznamenali niekoľko mimoriadnych udalostí, túto možnosť zakázali,“ cituje portál Lenta Olega Smirnova, zaslúžilého pilota ZSSR.

Druhý pilot Alexandr Rovenskij. Foto: LIVE.RU
Alexandr Rovenskij, pilot Druhý pilot Alexandr Rovenskij.

Štart smerom na more je špecifický. Nie je to jednoduché hlavne v noci (havária Tu-154 sa stala ráno ešte za tmy). Morská hladina v tme totiž splýva s nebom a hviezdy svietia nielen hore, ale aj dole. Počas existencie letiska v Soči tento efekt zmiatol nejednu posádku. V takom prípade je nutné veriť výhradne prístrojom a riadiť sa nimi.

„Zložitosť letiska spočíva aj v jeho špecifických poveternostných podmienkach. Stáva sa, že pristávací manéver sa uskutočňuje s vetrom do chrbta. V takom prípade treba nevyhnutne rátať tak, aby stroju postačovala dĺžka pristávacej dráhy. Ak je v tomto prípade rýchlosť vetra vyššia ako 5 kilometrov za hodinu, tak letisko neprijíma ani pri optimálnej viditeľnosti. V opačnom prípade by totiž stroje nestihli zabrzdiť kvôli vetru do chrbta,“ upozornil Smirnov s tým, že nebezpečenstvom je aj častý bočný vietor.

„Stroj havaroval preto, lebo bol preťažený. Stiahli klapky, vztlaková sila klesla, začal pristávať, ibaže výška bolo primalá. Teraz všetko zvaľujú na pilota, pretože sa nemôže brániť,“ reagoval na najnovšiu informáciu o prípadnej príčine tragédie jeden z diskutujúcich na odbornom portáli Aviaforum. Ďalší obvinil vyšetrovaciu komisiu zo snahy „zacementovať“ jednu z verzií.

„Nech už budeme posudzovať hlavnú či vedľajšiu verziu, verejnosť ju bude vždy spochybňovať. Aj preto sa komisia neponáhľa s oficiálnymi závermi vyšetrovania,“ povedal v rozhovore pre spravodajský portál NSN Viktor Baranec, vojenský komentátor známy svojím prepojením na ruské ministerstvo obrany. Aj on sa však prikláňa k názoru, že vyšetrovacia komisia chce „zacementovať“ jednu z hlavných verzií spojenú s chybou posádky počas štartu.

„Napriek tomu skupina odborníkov stále trvá na tom, že príčinou mohla byť aj explózia na palube, čo je opačným krajným mantinelom určujúcim priestor vyšetrovania,“ dodal Baranec. Podľa Sergeja Fridinského, šéfa vojenskej prokuratúry, je ešte skoro robiť závery. „V najnovšie uverejnenej informácii je viac dohadov ako skutočnosti. Až vyšetrovanie dospeje k zmysluplným záverom, potom možno o tom hovoriť,“ dodal prokurátor.

© Autorské práva vyhradené

54 debata chyba
Viac na túto tému: #čierna skrinka #letecká havária #Alexandrovovci