Kurdskí manželia s dieťaťom odišli z Iraku zo strachu pred perzekúciou zo strany organizácie Islamský štát. Zadržali ich v Maďarsku, kde požiadali o azyl. Trojica však po niekoľkých dňoch tajne odišla v snahe dostať sa do Nemecka.
Rodinu následne zadržala česká polícia a umiestnila do detenčného zariadenia s cieľom vrátiť migrantov do Maďarska. Podľa názoru českých úradov hrozilo riziko, že sa rodina bude transferu vyhýbať.
Podľa takzvaných dublinských pravidiel, ktoré v schengenskom priestore voľného pohybu upravujú riešenie azylových žiadostí, je detencia možná v prípade vážneho rizika, že sa dotknutá osoba bude skrývať. Rovnaké pravidlá však tiež uvádzajú, že ono „vážne riziko“ sa musí posudzovať od prípadu k prípadu na základe objektívnych a zákonom presne daných kritérií.
V čase, keď bola kurdská rodina umiestnená do detenčného zariadenia, však v Česku neexistoval zákon, ktorý by potrebné objektívne kritériá určoval.
Český Najvyšší správny súd sa preto obrátil na súd EÚ, či pri neexistencii potrebného národného zákona je možné uplatňovať tú časť dublinských pravidiel, ktoré detenciu umožňujú, teda inými slovami, či bolo zadržiavanie kurdskej rodiny zákonné.
Súdny dvor EÚ upozornil, že zadržiavanie žiadateľov o azyl predstavuje vážny zásah do ich slobôd a preto by sa malo zakladať na jasných, predpovedateľných a prístupných pravidlách, ktoré zabezpečujú ochranu pred prípadnou svojvôľou. Nestačí podľa neho, že sa určitým spôsobom postupovalo aj v minulosti a že tento postup je stálou policajnou praxou.