Turci odmietajú prijímať utečencov a "vyhostili" holandské kravy

Turecko pozastavilo časť dohody s EÚ o migrácii. Odmieta prijímať späť utečencov z Grécka.

, 17.03.2017 07:32
erdogan, turecko Foto: ,
Dnes už neodmysliteľné gesto tureckého prezidenta Recepa Erdogana počas každého prejavu na verejnosti. Je nielen symbolom egyptského Moslimského bratstva, ale vôbec islamského sveta. Vzniklo podľa káhirského námestia Rábá al-Adavíja, kde sa schádzali stúpenci ,,bratstva". Slovo ,,rábá" v názve námestia znamená štvrtá a má tak symbolizovať solidaritu s demonštrujúcimi z námestia.
debata (32)

Oznámil to turecký šéf diplomacie Mevlüt Çavuşoglu. Ankara straší úniu aj „dvihnutím závory“ asi dvom miliónom utečencov, ktorí by vraj mohli „zaplaviť“ západnú Európu. Zatiaľ ich vraj pustí do Grécka.

"Nevidíme dôvod ďalej dodržiavať migračnú dohodu s úniou,“ zopakoval v stredu vyhrážku Omer Celik, turecký minister pre európske záležitosti. Podľa neho na rozdiel od únie Ankara dodržala záväzky.

„Ak by sa tak aj stalo, situácia z roku 2015 sa nezopakuje,“ povedal politológ Andrej Jelifancev agentúre FAN. Podľa neho už aj preto, lebo prípadné anulovanie dohody zo strany Ankary môže vyvolať v Európe rast napätia, ktoré v blížiacich sa voľbách môže posadiť do vládnych kresiel politikov, ako je vo Francúzku líderka nacionalistov Marine Le Penová, ktorú ťažko podozrievať z náklonnosti k Turecku. Podľa Jelifanceva aj šance nemeckej kancelárky Angely Merkelovej opäť zvíťaziť by mohli klesnúť.

„Takáto vidina budúcnosti nevyhovuje Erdoganovi, aj keď v Turecku existujú horúce hlavy, ktoré to môžu ignorovať,“ dodal politológ. Zároveň však pripomenul, že v súčasnej politickej situácii je pre Ankaru výhodnejšie skôr dodržať migračnú dohodu ako opak. Tým skôr, že v čase hospodárskych problémov Turecka znamená pre krajinu nemalý prísun financií. V čase, keď podľa tureckého ministerstva financií deficit rozpočtu vo februári dosiahol 6,8 miliardy lír (1,7 miliardy eur) – najvyšší ukazovateľ za posledných osem rokov a nezamestnanosť (podľa tureckého štatistického úradu) dosiahla 12,7%, čo je najvyšší ukazovateľ od marca 2010 (nezamestnanosť mládeže v decembri 24 % – najviac od apríla 2009).

Kam až môže siahať slovami tureckého prezidenta Erdogana „boj s holandským nacizmom“, dokumentuje rozhodnutie niektorých jeho stúpencov. Podľa nemeckého Spieglu „deportovali“ z krajiny 40 holandských plemenných kráv.

„Ak stádo neprijmú, tak skončí našom bitúnku. Na farmách máme pomerne veľa kráv, ale už nechceme dovážať zvieratá z Holandska,“ citujú noviny zo stredajšieho vyhlásenia Bülenta Tunca, šéfa Asociácie výrobcov a spracovateľov mäsa. Pripomína to vzdialene obdobie, keď ruský líder Michail Gorbačov vyhlásil vojnu alkoholizmu a následne vraj niektorí horlivci vtedy začali piť mlieko aj na svadbách…

Podľa portálu NTV viac šťastia ako spomínané kravy má v „diplomatickej vojne“ medzi Ankarou a Amsterdamom holandský premiér Mark Rutte. Podľa viacerých pozorovateľov práve Erdogan mu svojím nekompromisným postojom pomohol vyhrať parlamentné voľby. Nič na tom nezmení ani štvrtková reakcia tureckého novodobého sultána na hlasovanie, podľa ktorého „Rutte síce vyhral parlamentné voľby, ale stratil priateľstvo Ankary“.

Neostalo však iba pri kravách a „strate“ priateľstva. Ankara najnovšie zablokovala spoluprácu s partnerskými štátmi, ktoré spolupracujú s NATO. Krajina, ktorá mala vždy druhú najsilnejšiu armádu v aliancii, tak podľa Reuters konkrétne urobila v prípade niektorých akcií naplánovaných na tento rok vrátane vojenských cvičení, politických akcií či plnení civilných projektov. Informáciu, ktorá prenikla do médií, Ankara zatiaľ nekomentovala.

Podľa nemenovaného zdroja z NATO spomínaný krok Turecka je namierený proti Rakúsku, ktoré nie je členom aliancie, ale má štatút jej partnera. „Dúfame, že niektoré (plány) sa možno uskutočnia v neskoršom termíne,“ tvrdil spomínaný zdroj s tým, že „ide o politický problém“ a „po referende sa situácia upokojí“.

Ankara vraj reaguje na zákaz Viedne, ktorý sa týka prípadnej tureckej politickej agitácie na rakúskom území. Ešte v minulom roku Viedeň vyzvala EÚ na prerušenie dialógu s Ankarou ako rekcie na zatknutie desiatok tisíc ľudí čo i len podozrivých z účasti na minuloročnom neúspešnom vojenskom prevrate v krajine. Rakúske ministerstvo obrany už potvrdilo, že Ankara zablokovala niektoré programy. Podľa hovorcu rezortu, citovaného portálom Newshub, rozhodnutie Ankary v súčasnosti nemá žiaden dosah, ale v dlhšom časovom horizonte môže platiť opak. Ide konkrétne o prípravu misie v Kosove. Najnovšie rozhodnutie tureckého vedenia môže mať podľa viacerých pozorovateľov následky aj na Švédsko a Gruzínsko, ktoré sú tiež „partnermi“ NATO a ich vojaci sa zúčastňujú na misiách napríklad v Afganistane aj v spomínanom Kosove.

Turecko-holandské napätie a v konečnom dôsledku i roztržku s Bruselom spôsobil zákaz politickej agitácie tureckých ministrov nielen v Holandsku a Rakúsku, ale hlavne v Nemecku. Tureckí vládni činitelia sa tak pokúšajú zabojovať o hlasy státisíce Turkov žijúcich v západnej Európe pred blížiacim sa aprílovým plebiscitom o rozšírení právomocí prezidenta Erdogana.

O čom budú Turci hlasovať

1. Konštitučnú reformu formou referenda umožňuje súčasná ústava republiky v prípade, že je zaň minimálne 330 poslancov (dve tretiny z celkového počtu). Za reformný balíček Erdogana ich hlasovalo 339. Blížiaci sa plebiscit je už siedmym v Turecku. Naposledy v roku 2010 a bol úspešný.

2. V prípade súhlasu väčšiny občanov bude mať prezident Erdogan, ktorý má doteraz oficiálne reprezentačnú funkciu, veľké právomoci. Bude mať právo vyhlásiť výnimočný stav, vymenovať ministrov, ako aj vysokopostavených štátnych úradníkov, ale aj rozpustiť parlament. V prezidentskom kresle sa bude môcť udržať do roku 2029, pričom ako prezident bude aj šéfom kabinetu. V roku 2019 zanikne funkcia vicepremiéra. Erdogan môže naďalej byť členom strany, čo terajšia ústava nepripúšťa. Jej reforma ráta aj so zvýšením počtu poslancov v snemovni zo súčasných 550 na 600 a veková hranica poslancov sa zníži 25 na 18 rokov.

3. Politické subjekty ako je Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) a nacionalistická proturecká, ultrapravicová Strana národného hnutia – MHP plánujú celoštátnu kampaň na podporu zmien ústavy. Disidenti v MHP a opozícia však budú agitovať proti zmenám. Ibaže súčasný výnimočný stav umožňuje organizovať mítingy iba so súhlasom úradov, a tak opozícia sa sústredí na sociálne siete. Video pod titulkom Nie prezidentskému režimu a vláde jedného človeka už v nich láme rekordy.

4. V prípade súhlasu voličov s navrhovanými zmenami ústavy vyhlásia v krajine tzv. prechodné obdobie do roku 2019, v ktorom zmeny nadobudnú platnosť. Vzápätí po plebiscite sa Erdogan môže opätovne vrátiť do AKP, ktorú zakladal. V roku 2019 sa uskutočnia komunálne, prezidentské a parlamentné voľby, ktoré odštartujú novú formu vládnutia v Turecku.

5. V prípade nesúhlasu voličov Erdoganov reformný balíček odložia na neurčito a v krajine sa pravdepodobne začne diskusia o vypísaní predčasných parlamentných volieb.

Zdroj: Deutsche Welle

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #turecko #Recep Tayyip Erdogan #migranti
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy