Moskva ale dúfa, že Kyjev skôr či neskôr uzná výsledok referenda, ktoré viedlo k „znovuzjednoteniu“ Krymu s Ruskom, povedal v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Uvítali by sme, keby Kyjev zaujal trochu triezvejší postoj k udalostiam, ktoré sa odohrali, keď Krymčania vyjadrili svoju vôľu prostredníctvom referenda… Dnes sme svedkami občianskej vojny v niektorých ukrajinských oblastiach. Pre milióny obyvateľov Donbasu sú následky desivé. Krymčania, ktorí pred troma rokmi hlasovali za znovuzjednotenie s Ruskom, si v skutočnosti zachránili svoje životy a, čo je dôležitejšie, svoju budúcnosť… Očakávame, že Kyjev to skôr či neskôr pochopí,“ dodal Peskov, ktorého citovala agentúra TASS.
Podľa agentúry Ukrinform ukrajinský minister zahraničných vecí niekoľko dní predtým vyhlásil, že „v otázke dočasnej okupácie Krymu“ neprichádza do úvahy žiadny kompromis. K prevratným udalostiam na Kryme došlo po úteku proruského prezidenta Viktora Janukovyča z Ukrajiny koncom februára 2014 – na pozadí masových demonštrácií za užšie vzťahy Kyjeva so Západom.
Údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci sa od prelomu februára a marca zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde.
Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda stiahla na pevninu. V marci zároveň vypukol v Donbase ozbrojený konflikt medzi proruskými separatistami a vládnymi silami, ktorý trvá dodnes.
Krymská republika a Sevastopol prijali 11. marca vyhlásenie o nezávislosti od ústrednej vlády v Kyjeve. Krátko nato, 16. marca, sa uskutočnilo referendum, v ktorom sa za odtrhnutie od Ukrajiny a pripojenie k Rusku vyslovilo 96,7 percenta Krymčanov a 95,6 percenta Sevastopolčanov. Volebná účasť presiahla 83 percent.
Krymská republika a Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Ruský parlament tento akt odobril 21. marca.
Nová ukrajinská vláda i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov. Ukrajinský prezident Petro Porošenko po svojom zvolení do funkcie označil návrat Krymu pod správu Ukrajiny za jeden zo svojich cieľov.
Situácia okolo Krymu vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve. Krymský polostrov sa stal súčasťou Ukrajiny v roku 1954 na základe rozhodnutia vtedajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova.