Brexit má už termín začiatku. Nebude to 1. apríl

Deň B, keď Veľká Británia prestane byť členom EÚ, má byť 30. marec 2019. Aký bude presný scenár vyjednávaní, nie je zatiaľ jasné.

21.03.2017 09:57
debata (2)

Podľa analytika Vladimíra Bartovica z Inštitútu pre európsku politiku Europeum scenárov, ako by celý postup mohol vyzerať a skončiť sa, je niekoľko.

Lisabonská zmluva, na základe ktorej Británia vystúpi z EÚ, presný postup nestanovuje. Hovorí len, že dva roky po oznámení krajina prestane byť členom EÚ. Zároveň uvádza, že zmluva o vystúpení má upravovať podmienky vystúpenia s prihliadnutím na rámec budúcich vzťahov s EÚ. To sa dá vykladať rôzne.

Demonštranti pred sídlom parlamentu v Londýne... Foto: Reuters, NEIL HALL
brexit, Londýn, demonštrant Demonštranti pred sídlom parlamentu v Londýne žiadajú, aby študenti a pracujúci z EÚ po brexite mohli zostať v Británii.

„Nie je jasné, čo v tej zmluve bude. Zmluva môže rámcovo upraviť budúce vzťahy, ale nemala by napríklad nahrádzať obchodnú dohodu EÚ s Britániou. Riešiť by mala hlavne také veci, na ktoré má priamy vplyv vystúpenie – napríklad príspevky Británie do rozpočtu EÚ, ktoré neboli do momentu vystúpenia zaplatené, alebo čo bude s penziami britských eurouradníkov, či to, aby Británia mohla pokračovať v niektorých programoch EÚ, ako je Erasmus a podobne,“ povedal Bartovic pre Pravdu.

Takáto dohoda sa podľa Bartovica do dvoch rokov dá stihnúť vyjednať a schváliť. Iné je to však s obchodnou dohodou o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Britániou. „Tu je hlavná obava, že sa to nestihne. To by pre Britániu znamenalo často spomínaný pád z útesu, lebo by sa naraz ocitla mimo colnej únie a mimo jednotného trhu. Vzťahovali by sa na ňu rovnaké pravidlá ako na ktoréhokoľvek iného člena Svetovej obchodnej organizácie vrátane ciel a netarifných obmedzení, nehovoriac o voľnom poskytovaní služieb, bankovníctve a podobne,“ vysvetlil Bartovic.

Aj preto je podľa neho viacero variantov, ako sa celý proces bude vyvíjať. Podľa optimistického by sa mohli stihnúť obe zmluvy. Realistickejší scenár je, že sa stihne len zmluva o vystúpení, ktorá bude mať prechodné ustanovenia na čas, kým bude uzatvorená obchodná dohoda a zároveň podmienky, za akých bude prechodné obdobie fungovať. Iným variantom je brexit bez dohody a „pád z útesu“. „Ale treba si uvedomiť, že ten nie je v záujme ani Británie, ani EÚ a jej členských štátov,“ zdôraznil Bartovic.

Hoci predstavitelia EÚ detaily zatiaľ neprezrádzajú, viacerí už vyhlásili, že Británia si pri vyjednávaní dohody o nových vzťahoch nebude vyberať len to, čo sa jej páči. Londýn dal totiž najavo, že má záujem o colnú úniu a prístup na spoločný trh, zároveň však odmieta voľný pohyb osôb a pracovných síl, ktorý chce obmedziť. Premiérka Mayová avizovala, že vyjednávať chce úplne inú dohodu, ako majú teraz s EÚ nečlenské štáty ako Nórsko či Švajčiarsko.

Podľa Bartovica EÚ bude musieť vo vlastnom záujme trvať na postoji, že si nemožno vyberať hrozienka z koláča, aby nedala podnet občanom ďalších členských krajín, aby odišli. „Tu nemá EÚ inú šancu, ale musí jasne vymedziť výhody a to, ktoré výhody nečlenská krajina nemôže mať, alebo ak ich chce mať, musí za ne zaplatiť,“ povedal Bartovic.

Dôležité bude, aby členské štáty EÚ trvali na spoločnom stanovisku. „Samozrejme, že Británia si bude chcieť vyberať hrozienka z koláča. Všetkými spôsobmi sa bude snažiť rozložiť európsku jednotu a dvojstranne si dohodnúť rôzne veci. V tomto sú britskí diplomati veľmi skúsení a už začali s konzultáciami. Ak sú lídri EÚ rozumní, vedia, že v tejto otázke musia byť tvrdí, ale zase nie nekonštruktívni. Nemá to byť pomsta,“ dodal Bartovic.

Snahy obmedzovať voľný pohyb osôb v rámci EÚ sa objavujú v rôznych krajinách. Včera v tejto súvislosti prekvapili výroky šéfa českej diplomacie Lubomíra Zaorálka v rozhovore pre Hospodářske noviny, kde uviedol, že voľný pohyb pracovných síl môže ohroziť existenciu EÚ. Neskôr spresnil, že je za obmedzenie len tej časti voľného pohybu osôb, ktorá sa týka pracovných síl. "Musíme rozumne regulovať pohyb pracovnej sily, bojovať proti politike lacnej práce. Voľný pohyb osôb je základom EÚ, musíme sa ale zamyslieť, ako regulovať pracovný trh, ako bojovať proti sociálnemu dumpingu, aby jednotný trh nešiel proti občanom EÚ,“ citovala ho ČT24.

Podľa Bartovica to neznamená, že Praha zmenila svoj postoj. „Pretože to, čo povedal, ide priamo proti tomu, čo doteraz tvrdil premiér, aj rezort diplomacie. Myslím si, že to nekonzultoval so svojimi diplomatmi na ministerstve,“ povedal Bartovic. Zaorálkove vyjadrenia považuje za vyhlásenie politika, nie šéfa diplomacie. „Je to skôr súčasť predvolebnej rétoriky, keď si myslí, že toto bude konvenovať voličovi,“ dodal Bartovic.

Predbežný časový plán vyjednávania brexitu

  • 29. marca 2017: britská premiérka Theresa Mayová oficiálne oznámi Európskej rade želanie Británie vystúpiť z EÚ. Začne sa tým dvojročný proces vyjednávania o vystúpení.
  • 6. apríla 2017 (predbežne): mimoriadny summit lídrov EÚ bez Británie, EÚ si pripraví vyjednávaciu stratégiu (hlavným vyjednávačom za EÚ je Michel Barnier)
  • do októbra 2018: vyjednávania o dohode a budúcich vzťahoch medzi EÚ a Britániou
  • do marca 2019: schvaľovací proces dohody – potrebuje súhlas britského parlamentu, Európskeho parlamentu a kvalifikovanej väčšiny lídrov 27 členských štátov
  • 29. marca 2019 (dva roky po podaní žiadosti o brexit): Británia skončí ako člen EÚ bez ohľadu na to, či bude, alebo nebude mať novú dohodu s EÚ, predĺženie termínu vystúpenia je možné len so súhlasom všetkých 27 štátov

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Veľká Británia #Brexit