Popri sýrskom trojuholníku je tu aj záujem Teheránu a Ankary.
Medzinárodná koalícia v poslednom týždni už dvakrát zaútočila. Prvý raz bola cieľom budova v Al Džíne v severosýrskej provincii Aleppo. Podľa ústredného velenia USA (CENTCOM) mali sa v nej nachádzať lídri islamských radikálov. Potvrdil to aj hovorca Pentagonu Jeff Davis.
Foto: SITA/AP, Mikhail Klimentyev
Ibaže podľa svedkov niektorá z bômb zasiahla mešitu vzdialenú iba 15 metrov od cieľa útoku a tak si „chirurgický“ atak vyžiadal 40 mŕtvych utečencov ukrytých v svätostánku. Obeťami druhého koaličného náletu bola škola neďaleko mesta Rakká, v ktorej bolo podľa tureckej agentúry Anadolu 50 rodín. Všetko utečenci z Homsu, Rakká, Aleppa, Tadmoru. Výsledkom bolo viac ako 40 mŕtvych. Podľa AFP 33.
V prípade včerajšieho izraelského náletu bola podľa ministerstva obrany cieľom vojenská základňa neďaleko Damasku. Malo ísť o odvetu za streľbu sýrskej protivzdušnej obrany počas prechádzajúceho izraelského útoku. A to iba niekoľko dní po rokovaní Netanjahua v Moskve. V oboch prípadoch prešiel Izrael od ostreľovania sýrskych cieľov zo svojho vzdušného priestoru na útoky zo zvrchovaného priestoru sýrskeho suseda.
Foto: Reuters, AMIR COHEN
Háčik je však v tom, že Izraelčania zaútočili na objekt, z ktorého štartujú sýrske stroje bombardujúce islamských teroristov operujúcich v posledných hodinách v susedstve a po včerajšku priamo aj v časti Damasku. Sýrske vládne jednotky aj v tomto prípade logisticky podporuje Rusko. Neprekvapuje preto, že Moskva stráca trpezlivosť s útokmi na sýrskeho spojenca a už si povolala na koberec izraelského veľvyslanca Harryho Korena.
Podľa denníka Die Welt „Moskva ako hlavný ochranca Asadovho režimu a nepriamy spojenec Hizballáhu doteraz trpela izraelské aktivity na základe ,paktu‘ Netanjahu – Putin“. Ibaže už po minulotýždňovom leteckom izraelskom útoku zaznela z Moskvy iná muzika a podľa denníka znepokojila Tel Aviv. Tým skôr, že nedávne rokovania Netanjahua a tureckého prezidenta Erdogana v Moskve nedopadli podľa ich pôvodných predstáv.
O „zmene pravidiel“ hovoril aj sýrsky veľvyslanec v OSN Alí Džafarí. Podľa neho Rusko rozhodne a nepodmienečne žiada zastavenie akýchkoľvek izraelských útokov na sýrske ciele. „Nabudúce si bude Izrael musieť miliónkrát rozmyslieť, či bude útočiť v Sýrii,“ povedal Džafarí v rozhovore pre libanonskú televíziu Al Madžadín.
Premiér Netanjahu však aj v stredu tvrdohlavo opakoval, že rusko-izraelské vzťahy sa nemenia. „Máme vypracovanú politiku, ktorá ostáva v platnosti,“ vyhlásil počas oficiálnej návštevy Číny. S tým, že bombardovanie, o ktorom Tel Aviv vopred neinformuje Moskvu, bude pokračovať. Izraelský minister obrany Avigdor Lieberman ešte spresnil, že „cieľom útokov je zničenie sýrskej protileteckej obrany“.
Náčelník generálneho štábu však rozšíril spektrum izraelského „záujmu“ o ozbrojené zložky hnutia Hizballáh, ktoré majú „domovskú“ adresu v Libanone. Hnutie, ktoré je súčasťou prosýrskej koalície bojujúcej s teroristami na juhu Sýrie, je pieskom v očiach Tel Avivu. „Ak neprestanú, tak cieľom ďalšieho útoku bude Libanon,“ cituje izraelský portál 9tv.co.il vyhrážku šéfa generálneho štábu.
„Rusko musí chrániť Sýriu pred údermi Tel Avivu,“ reagoval na izraelskú „strelnicu“ v Sýrii prezident Bašár Asad. Ako však zdôraznil, situácia zatiaľ nevyžaduje prípadné nasadenie ruskej vojenskej živej sily v krajine, v ktorej je stále oficiálnym lídrom. Týždenník Der Spiegel však vyjadril pochybnosti o tom, či Rusko dokáže v budúcnosti zabrániť izraelským leteckým útokom v Sýrii.
„Izraelské spravodajské služby totiž čím ďalej, tým viac považujú Sýriu za územie, na ktorom operuje Irán a Hizballáh. Obávajú sa, že v budúcej vojne spojenci Teheránu využijú Golanské výšiny (sýrske územie dodnes okupované Izraelom) na ostreľovanie Izraela raketami,“ tvrdí týždenník. Na druhej strane pripúšťa, že „Rusko možno nechce alebo nemôže zabrániť vyzbrojovaniu Hizballáhu na sýrskom území“.