Trumpova administratíva už skôr uviedla, že prísne obmedzenia bránia v činnosti napríklad ťažiarom ropy či uhoľným spoločnostiam a pripravujú tisíce Američanov o prácu. Dekrét, ktorý má ukončiť reguláciu emisií z tepelných elektrární či obmedzenia ťažby uhlia, chcú žalovať ekologické organizácie.
„Moja administratíva robí bodku za vojnou o uhlie,“ povedal prezident novinárom pred podpisom dokumentu, pri ktorom boli v sídle Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) prítomní zástupcovia baníkov. Nariadenie, ktoré Trump nazval Energetická nezávislosť, okrem iného uvoľňuje obmedzenia na poskytovanie federálnych pozemkov pre ťažbu uhlia, na ktoré Obama pred rokom vyhlásil trojročné moratórium.
Ústredným cieľom dekrétu je otvorenie cesty k zrušeniu Obamovho Plánu čistej energie. Plán, ktorým Obama v roku 2014 zaviazal americké tepelné elektrárne na obmedzenie škodlivých emisií do roku 2030 o tretinu oproti stavu z roku 2005, nebol pre žaloby ťažobných spoločností a štátov ovládaných republikánmi nikdy uvedený do praxe. Zlikvidovať ho teraz má práve EPA, ktorej vedením Trump po januárovom nástupe do funkcie poveril Scotta Pruitta, označovaného za popierača klimatických zmien.
Kým banské a petrochemické firmy dekrét vítajú a tvrdia, že prinesie mnoho nových pracovných miest, zástancovia energií z obnoviteľných zdrojov oponujú, že by nové pracovné pozície vznikali aj vďaka prechodu na šetrnejšiu prevádzku.
Ochrancovia životného prostredia chystajú súdne žaloby. Skupina zvaná Earthjustice chce napríklad prezidentský dekrét zažalovať, pretože podľa nej „ignoruje právo a vedeckú realitu“.