Svet zatiaľ ignoruje honbu na moslimov v Barme

, 29.03.2017 10:18

Zjednodušene sa dá konštatovať, že ide o vojnu barmských budhistických mníchov proti moslimskej menšine tzv. Rohingov. Postupne sa k mníchom a nacionalistom pridala v októbri 2016 aj armáda.

Oficiálne reagovala na prepadnutie policajnej stanice na hranici s Bangladéšom, v ktorom dnes živorí v utečeneckých táboroch viac ako 300-tisíc Rohingov. A z Rangúnu im odkazujú, aby sa ani nevracali.

Podľa OSN výsledkom je, že Rohingovia patria medzi najprenasledo­vanejšie menšiny na svete. Napriek tomu, že stáročia žijú v Barme, považujú ich za nelegálnych prisťahovalcov zo susedného Bangladéša a väčšina z nich nemá žiadne štátne občianstvo.

Filipínsky prezident Rodrigo Duterte (vľavo) a...
Filipínsky prezident Rodrigo Duterte (vľavo) a barmská šéfka diplomacie, ministerka prezidentského úradu a štátna konzultantka pre Barmu Aun Schan Su Ťij, ktorá je zároveň aj držiteľkou Nobelovej ceny za mier. Autor: SITA/AP, Aung Shine Oo

Pred očami Aun Schan Su Ťij

„To, čo sa deje, nie je ničím iným ako genocídou a svetová verejnosť sa tvári, že nič nevidí. Neodkladne treba vytvoriť medzinárodnú komisiu, ktorá vyšetrí fakty týkajúce sa porušenia ľudských práv moslimských Rohingov,“ povedala pre agentúru Anadolu Ambija Parvínová z Európskej rady moslimov Rohingov, reagujúc na pokračujúce vraždenie, znásilňovanie žien a dievčat a vypaľovanie moslimských obydlí.

A to všetko pred očami Aun Schan Su Ťij, barmskej političky, nositeľky Nobelovej ceny za mier, ikony Západu boja za ľudské práva a demokraciu. Po voľbách sa stala šéfkou diplomacie, ministerkou prezidentského úradu a štátnou konzultantkou pre Barmu. Je vlastne premiérkou.

Su Ťij: Nafúknutý problém

Formálna žiadosť Su Ťij o nápravu terorizovania moslimov sotva zatieni jej výroky z minulosti citované časopisom Economist. Podľa nich ide o „nafúknutý problém“, a navyše je to „vnútornou vecou Barmy a netýka sa svetového spoločenstva“. Pritom bývalej bojovníčke za demokraciu neprekážalo, keď moslimom odobrali právo hlasovať v posledných parlamentných voľbách. Jej strana reagovala vyškrtnutím moslimských kandidátov z volebnej listiny.

„Neviem, či môžem považovať moslimov za občanov Barmy,“ vyhlásila Su Ťij po získaní Nobelovej ceny. Keď o vypaľovaní príbytkov prenasledovanej islamskej menšiny vyhlásila dcéra národného hrdinu Aun Schana, že je dielom samotných Rohingov s cieľom upútať pozornosť sveta, ľudskoprávna organizácia Amnesty International zverejnila fotografie. Dokumentujú násilie zo strany budhistických radikálov a časti armády.

Satelitné snímky potvrdili rozsiahle pálenie domov hlavne príslušníkmi armády. Ešte donedávna to Rangún pripisoval odporcom kabinetu operujúcim na hranici s Čínou. Úrady na spomínané dôkazy reagovali zákazom prístupu nezávislým médiám do oblastí Arakanského štátu obývaného Rohingami. Nemohli však zabrániť pracovníkom OSN a novinárom z BBC „vyspovedať“ časť utečencov z barmského pekla na západe krajiny.

Útek do okolitých krajín

Nenávisť voči moslimskej menšine (v Barme žije 80 percent budhistov a 4 percentá moslimov) podnecujú nacionalistické budhistické organizácie ako napríklad Hnutie 969 či Združenie na ochranu rasy a náboženstva (MaBaTha).

Výsledkom je strach a ním podnietený hromadný útek štvancov do susedných krajín, v ktorých žijú v neľudských podmienkach za ostnatým drôtom, bez šance vrátiť sa do rodiska v Barme. Najnovšie nedobrovoľné sťahovanie je už tretie za posledných desať rokov.

„Peniaze, za ktoré nakupujete v moslimskom obchode, použijú na získanie budhistických žien. Čoskoro ich prinútia konvertovať na islam. Ich deti sa stanú hlavným nebezpečenstvom pre náš budhistický národ, pretože nakoniec zničia našu rasu a naše náboženstvo. Ak sa preľudnia, tak nás ovládnu a z našej krajiny urobia islamský štát,“ varoval Ašin Wiratu, jeden z lídrov Hnutia 969 a podľa časopisu Time „tvár budhistického teroru“.

Dalajláma na strane Rohingov

Pritom, ako upozornil aj Radim Vaculovič z ČT, moslimská populácia Rohingov sa „nehýbe“. Je stále minoritou. Je ich asi milión.

Duchovný vodca tibetských budhistov dalajláma už vlani v máji vyzval Su Ťij, aby sa postavila na stranu Rohingov. Wiratu zareagoval preňho typicky: Su Ťij je vraj diktátorka a komisárovi OSN pre ľudské práva Zeídovi al Husajnovi, ktorý tiež označil perzekúciu Rohingov za možný zločin proti ľudskosti, pohrozil „zbitím vietnamkami“, ak nebude „dostatočne bystrý“.<PE>

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rohingovia #moslimovia #budhisti #Barma
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk