Až po tom, čo bude v tejto oblasti dosiahnutý „dostatočný pokrok“, budú možné prípravné a predbežné diskusie o budúcich obchodných vzťahoch. Postup rokovania v niekoľkých fázach predpokladá návrh politického rámca rozhovorov o brexite, ktorý dnes predstavil predseda Európskej rady Donald Tusk.
„Začatie paralelných rokovaní o všetkých témach v rovnakom čase, ako niektorí v Británii navrhli, nebude,“ vyhlásil Tusk na tlačovej konferencii na Malte, ktorá teraz únii predsedá. EÚ ale podľa neho zdieľa britskú túžbu udržať silné vzájomné vzťahy aj po brexite. „Silné väzby presahujúce ekonomiku a zahŕňajúce bezpečnostnú spoluprácu zostávajú v našom spoločnom záujme,“ zdôraznil šéf Európskej rady. Text jeho návrhu, ktorý zverejnil server, tiež pripomína, že vzťah nečlenskej krajiny s EÚ nemôže mať rovnaké výhody ako plnoprávne členstvo.
Tusk odmietol, že by EÚ vystavovala Londýnu „účet za brexit“
Dokument Tusk predložil po tom, čo vláda premiérky Theresy Mayovej v stredu oficiálne oznámila britský zámer opustiť európsky blok. List, ktorým tak premiérka urobila, sa zmieňuje práve o možnosti súbežných rokovaní o podobe britského odchodu aj o budúcich vzťahoch.
„Musíme zabezpečiť, že Británia dodrží všetky svoje finančné záväzky a záruky, ktoré na seba ako členský štát prevzala,“ uviedol predseda úniových summitov s tým, že EÚ svoje záväzky dodrží.
Tusk odmietol, že by EÚ vystavovala Londýnu „účet za brexit“ či pokutu za odchod. „Hovoríme len o spravodlivosti a o záväzkoch. Nemám pochýb, že obe strany chcú ukázať, že sa k sebe pri rokovaniach mienia správať spravodlivo,“ povedal.
O texte, ktorý Tusk pripravil, bude teraz rokovať ostatných 27 štátov únie, ktorých lídri by konečnú podobu mali potvrdiť na mimoriadnom summite 29. apríla. Podľa maltského premiéra Josepha Muscata však už teraz panuje v zásade zhoda. „Ako predsednícka krajina považujeme Tuskov návrh za konštruktívny,“ povedal Muscat na Malte novinárom. Mayová podľa neho vo svojom liste sama uznala, že jej krajina má voči EÚ záväzky.
Dobre informovaný predstaviteľ únie dnes v Bruseli vysvetlil, že o tom, čo je onen „dostatočný pokrok“ v rokovaniach, aby bolo možné začať riešiť aj rámec budúcich vzájomných vzťahov, rozhodnú premiéri a prezidenti 27 krajín únie. „Je to politická otázka, ale tri základné veci sú práva občanov, rozpočet a Írsko,“ naznačil tento predstaviteľ EÚ.
Vecou prvoradej dôležitosti je ochrana občanov EÚ
Na základe rozhodnutia summitu vypracuje Európska komisia súbor smerníc pre konkrétne rokovania, ktoré už budú štáty schvaľovať kvalifikovanou väčšinou. Do praxe ich bude uvádzať vyjednávací tím komisie vedený niekdajšom eurokomisárom Michelom Barnierom. Dnešný Tuskov dokument pripomína, že na rokovania sú dva roky a lehota vyprší 29. marca 2019.
„Rozhovory, ktoré sa začínajú, budú zložité, komplexné a niekedy konfrontačné. Tomu sa nedá vyhnúť,“ poznamenal šéf Európskej rady. Dvadsaťsedem úniových štátov však podľa neho nemieni Britov trestať. „Brexit sám osebe je dostatočný trest,“ doplnil. Po viac ako 40 spoločných rokoch si podľa neho obe strany zaslúžia čo možno najhladší rozvod. S premiérkou Mayovou sa hodlá zísť ešte do mimoriadneho summitu. Aj podľa Muscata budú rokovania tvrdé, ale nepôjde o vojnu.
Vecou prvoradej dôležitosti je ochrana občanov EÚ žijúcich a pracujúcich v Británii a Britov v EÚ, upozornil novinárov Tusk. Až do brexitu sú ich práva zaistené. „Ale musíme zabezpečiť ich postavenie a situáciu po (britskom) odchode recipročnými, realizovateľnými a nediskriminačnými zárukami,“ povedal. Je tiež potrebné zabrániť právnemu vákuu pre spoločnosti v čase, keď po brexite prestane v Británii platiť právo únie.
Podľa Tuska tak bude základným cieľom rokovaní minimalizácia neistôt a zmätkov spôsobených britským rozhodnutím z EÚ odísť. „Ide v zásade o snahu nejako kontrolovať škody,“ poznamenal. Tuskov dokument sa tiež zmieňuje o prípadných prechodných usporiadaniach, pokiaľ to bude právne možné. Tie však musia byť jasne definované a časovo obmedzené a predpokladajú trvajúcu platnosť všetkých úniových pravidiel.
Tuskom predložený text tiež upozorňuje na význam mierového procesu v Severnom Írsku a na snahu vyhnúť sa vzniku „tvrdej hranice“ medzi Írskom a britským Severným Írskom. Bod je tiež venovaný britským vojenským základniam na Cypre a situácia Gibraltáru.