Raňajšia špička zvyčajne s preplnenými vagónmi súprav v podzemí ostala v utorok poloprázdna. Ešte v čerstvej pamäti je totiž odporný čin predpokladaného samovražedného útočníka Akbardžona Džalilova z Kirgizska.
Navyše, pokoj Petrohradčanom nepridali ani anonymné telefonáty varujúce pred ďalšími bombovými útokmi. Vrátane stanice Senné námestie (Sennaja ploščaď) a Technologický inštitút, medzi ktorými atentátnik v pondelok okolo 15. h odpálil na sebe po domácky vyrobenú nálož.
"Uzatvorili sme linku petrohradského metra od stanice Moskovská až po stanicu Petrohradskú (pretína mesto z juhu na sever – pozn. red.). Vykonávame úplnú previerku staníc, aj tunelov,“ informovalo vedenie metra len niekoľko hodín po tom, čo ráno obnovili prevádzku. Dočasne uzavreli aj ďalšie stanice. Napokon o 13.45 h moskovského času metro opäť premávalo.
Ráno sa ho však nepodaril „naplniť“ ani osobný príklad gubernátora Leningradskej oblasti Alexandra Drozdenka a gubernátora Petrohradu Georgija Poltavčenka, ktorí cestovali do práce metrom. A tak prišlo vhod rozhodnutie mesta zabezpečiť na spomínanej „modrej“ línii bezplatnú autobusovú a električkovú dopravu.
Mnohí Petrohradčania však cestovali vlastnými vozidlami, alebo viezli úplne cudzích ľudí. Aj v utorok taxíky vozili zadarmo a podľa portálu Fontanka niektoré čerpacie stanice poskytovali palivo bezplatne. Výsledkom bola aj v utorok obrovská celodenná dopravná zápcha charakteristická hlavne v rannej a večernej špičke. Kvôli nej šli mnohí Petrohradčania do práce i z nej peši.
„Takú demonštráciu spolupatričnosti som nevidel viac ako 20 rokov,“ opísal situáciu v uliciach očitý svedok citovaný portálom denníka Komsomolskaja pravda.
Foto: Reuters, GRIGORY DUKOR
Hrdina rušňovodič
Neprestáva sa hovoriť o hrdinoch pondelkovej tragédie. Okrem hasičov sa najčastejšie skloňuje meno rušňovodiča Alexandra Kaverina (50). Svojou duchaprítomnosťou zachránil životy možno aj niekoľko desiatok cestujúcich. Súpravu vagónov totiž napriek mimoriadnej situácii dotiahol po explózii na najbližšiu stanicu.
„Počul som výbuch a nasledovalo zadymenie. Pokračoval som v jazde,“ spomínal Kaverin na utorkovej tlačovej konferencii. Spojil sa s dispečerom a konal presne podľa inštrukcií.
„V tom čase som počul informácie (z interného telefónu, ktorý je v každom vagóne – pozn. red.) ani neviem, z ktorého vagóna. Hovorili viacerí naraz. Nepochopil som hneď, čo sa stalo, pretože cestujúci v prvom vagóne boli v panike. Všetci tvrdili, že explózia bola v ich vagóne. Následne som zistil, že to buchlo v polovici súpravy. Mali sme šťastie, že v tomto úseku tunela je umiestnený aparát externého spojenia s najbližšou stanicou. Privolal som ešte troch rušňovodičov, ktorí nám pomohli,“ spomína na chvíle hrôz v podzemí skromný hrdina s dlhoročnou praxou v službách petrohradského metra.
Z pätnástich rokov v službách „podzemnej modrej armády“ venoval 11 rokov profesii rušňovodiča s I. výkonnostnou triedou. A podľa vlastných slov sa ani po pondelkovom útoku nechce vzdať kresla v čele súpravy.
Ako pripomenul, keď spolu s privolanou pomocou otvárali dvere na vagónoch, nevládla v nich panika. Ľudia stáli a rozprávali o tom, čo sa stalo. Na adresu platnej inštrukcie pripomenul, že ju vypracovali na základe podobných situácií.
„V danej situácii som musel dostať súpravu do najbližšej stanice,“ dodal rušňovodič. V prípade, že by ostal v tuneli záchranári by mali veľmi sťažené podmienky a prípadné časové zdržanie by mohlo zapríčiniť smrť hlavne ťažko zranených cestujúcich.
Podľa petrohradského gubernátora Poltavčenka išlo o zranených z Bieloruska, Tadžikistanu, Uzbekistanu, Azerbajdžanu, ako aj o 17 obyvateľov iných ruských regiónov. Podľa jeho slov boli všetci v utorok zranení cestujúci vrátane najkritickejších prípadov v stabilizovanom stave. Platí to aj o žene, ktorú lekári udržujú pomocou liekov v umelej kóme.
Foto: Reuters
Hrdina obeťou novinárskeho honu
Alexander Kaverin, hrdinský rušňovodič, pocítil na vlastnej koži odvrátenú stranu slávy. Stal sa totiž obeťou honu novinárov, ktorí sa čoskoro po tragickej udalosti v metre „usadili“ na schodišti pred jeho bytom s cieľom vyspovedať ho ešte „za horúca“.
„Doteraz som nebol doma,“ cituje agentúra RIA Novosti v utorok popoludní zúfalého hrdinu. Ako povedal, má malé deti a novinári aj v utorok vyzváňali do bytu manželke v snahe získať nejakú pikošku.
„Nie je to pekné v takejto situácii. Ešte som doma nenocoval,“ posťažoval sa Kaverin citovaný agentúrou RIA Novosti.
Chcela byť psychológom
Diľbara Alieva (20) študovala na Dopravnej univerzite imperátora Alexandra I. v treťom ročníku ekonomickej fakulty a menežmentu. Bola jednou z trinásťčlennej skupiny študentov z Azerbajdžanu. Deväť z nich hospitalizovali a štyria to odmietli. Diľbara, rodáčka z Baku, však zahynula.
„Chcela byť psychológom,“ povedala denníku Komsomolskaja pravda spolužiačka dievčiny, ktorá sa pred rokmi s rodičmi presťahovala do Petrohradu. Ako každé dievča aj ona mala priateľov, veľké plány, milovala život, spomínajú na fakulte. Na žiadosť rodičov ju prevezú do Baku a pochovajú v historickej vlasti, v ktorej má príbuzných.
Dianie po teroristickom útoku v petrohradskom metre
- Atentát dôrazne odsúdil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. „Terorizmus nemá národnosť. Je neprípustné snažiť sa nájsť nejakú súvislosť tragédie v Petrohrade s pôvodom človeka a jeho náboženským vyznaním. Terorizmus je zločin proti všetkému ľudstvu, proti všetkým náboženstvám,“ zdôraznil podľa agentúry ITAR-TASS. Po rozhovore s kirgizským ministrom zahraničných vecí podčiarkol, že treba spolupracovať v boji proti tomuto celosvetovému zlu. Lavrov dodal, že považuje za cynické a hanebné poznámky niektorých médií, ktoré informujú, že spáchaný masaker bol pomstou za ruskú vojenskú politiku v Sýrii.
- Predseda bezpečnostného výboru ruskej snemovne Vasilij Piskarjov navrhol obnoviť trest smrti pre strojcov teroristických útokov a ich komplicov. „Náš zákon je na teroristov dosť prísny, ale nazdávam sa, že by sme mali posúdiť, či by nebolo vhodné pre tieto prípady vrátiť najvyšší trest,“ povedal podľa agentúry Interfax. „Teroristov chytáme, zatvárame do väzenia, lenže sa stáva, že je potrebné reagovať prísnejšie,“ pokračoval Piskarjov. V Rusku sa trest smrti neuplatňuje od roku 1996, keď krajina vstúpila do Rady Európy. Súd odvtedy začali posielať najťažších zločincov za mreže na doživotie.
- Alexej Filatov, ktorý je podpredsedom Medzinárodného združenia protiteroristických veteránov, poukázal na to, ako by sa malo účinnejšie predchádzať teroristickým hrozbám. „Vždy som hovoril a budem hovoriť, že je neefektívne bojovať s terorizmom pri vchode do metra, v nákupných strediskách a na letiskách. Je to posledná línia obrany, kde sa koeficient užitočného konania v garantovaní bezpečnosti približuje k nule. Treba bojovať na vzdialených prístupových cestách,“ uviedol pre denník Izvestia. Filatov považuje za kľúč k úspechu ľudské zdroje spojené s tajnými službami: „Podľa mňa je hlavná práca s ľuďmi. Keď o príprave atentátu vedia tri-štyri osoby, nie je možné udržať to už v tajnosti. Takže zárukou úspechu je hlboká spravodajská agentúra a správna reakcia na signály,“ upozornil expert. Pokračoval, že treba mať v hľadáčiku miesta, kde sa dá získať materiál na výrobu bomby. Doplnil, že technické prostriedky na sledovanie sú čoraz významnejšie, ale nie je ľahké z obrovského objemu dát vyčleniť cenné informácie, takže prenikanie agentov medzi islamských radikálov zostáva prvoradou výzvou.
(čap, čtk)
Vrah zo suši baru
Všeobecne sa predpokladá, že nálož doniesol do tretieho vagónu v smere jazdy pripútanú na sebe alebo v ruksaku Akbaržon Džalilov (22), pôvodne z Kirgizstanu z mesta Oš, ale už s občianstvom RF, ktoré získal legálnou cestou. Väčšinu obyvateľov mesta Oš tvoria Uzbekovia, aj preto vyšetrovatelia predpokladajú, že vrah bol podľa národnosti pravdepodobne Uzbekom.
V roku 2011 pricestoval Džalilov spoločne s rodičmi do Ruska a získal ruské občianstvo. Rodičia sa však čoskoro vrátili do vlasti a syn ostal v Petrohrade. Podľa tamojších médií rodičov predpokladaného teroristu v utorok vypočúvala kirgizská spravodajská služba.
V roku 2015 pracoval mládenec v jednom z petrohradských suši barov. Nebudil žiadne podozrenie v súvislosti s jeho náklonnosťou k islamskému radikalizmu. Čoskoro zmizol z mesta a známi si mysleli, že odcestoval do Južnej Kórey. Podľa kriminalistov mal prepojenie na islamských extrémistov v Sýrii. Jeho pozostatky našli v centre explózie a vo zvyškoch dlaní boli drôty.
„Pracoval som s Džalivovom pred tromi rokmi,“ povedal pre televíziu REN Ali, známy predpokladaného útočníka. Bolo to v už spomínanom suši bare. „Zoznámili sme sa na sociálnej sieti. V čase, keď sme spolu pracovali, to bolo spokojné chlapčisko. Robili sme spolu. Nič viac. Napriek tomu, že bol moslim, v pracovnom čase nedodržiaval rituály.“