Podľa portálu NTV patril medzi aktívnych členov skupiny Milujem islam a IslamHouse v jednej zo sociálnych sietí. Mal na nej zaregistrovaných iba 19 priateľov a jeho koníčkom bolo „bojové umenie“.
„Nebol však náboženským fanatikom, aj keď pravidelne navštevoval mešitu,“ tvrdil pre kirgizský portál 24.kg Imadžon Džalilov, strýko útočníka, o období, keď podozrivý mládenec žil s rodičmi v juhokirgizskom meste Oš. Na ďalšie otázky však odmietol odpovedať s odôvodnením, že nemá kontakt s bratovou rodinou. Podľa susedov tesne pred atentátom rodina kamsi zmizla.
Nezodpovedané otázky
„V našej mešite som ho nikdy nevidel,“ reagoval ochrankár v petrohradskej mešite v tieni minaretov na fotografiu Džalilova. Podľa portálu Kazan24 ho však poznali policajné orgány. Mali ho na muške po tom, čo sa naposledy vrátil z Kirgizska. Zdroj agentúry Interfax potvrdil, že sa odrazu veľmi zmenil. Bol odrazu nezhovorčivý, uzavretý. Pred mesiacom si prenajal byt v panelovom vežiaku na severe Petrohradu a susedia si ho ani poriadne nepamätajú. Polícia počas prehliadky na prvom poschodí už našla predmety, pomocou ktorých pripravoval bomby.
Doteraz však ostávajú nezodpovedané otázky: Kde mohli mládenca zverbovať a kde ho pripravovali? Mohlo to byť počas posledného asi mesačného pobytu v Kirgizsku? Nie je vylúčené, že stopy vedú k teroristom do Sýrie, ale mohla ho naverbovať aj jedna z radikálnych islamských buniek v Petrohrade. Šesť členov jednej z nich polícia v stredu ráno zatkla. Podľa oficiálnej registrácie muži zo Strednej Ázie prišli do Petrohradu pracovať. Podľa polície výsluchy zatiaľ nepotvrdili, či mali vo svojej sieti aj Akbaržona Džalilova. Pravdou však je, že sa sústreďujú predovšetkým na ľudí pochádzajúcich zo stredoázijských republík bývalého ZSSR. Podozrivý atentátnik mohol byť podľa odborníkov ľahkou korisťou, keď sa cítil osamotený po odchode otca z Petrohradu.
Atentátnikovi odtrhlo hlavu
„Doma bol maximálne dvakrát za rok,“ tvrdia rodičia podozrivého atentátnika, ktorého zvyšky tela našli v treťom vagóne súpravy na stanici Technologický inštitút. Svedkovia vravia, že pohľad na odtrhnutú hlavu nebol veru príjemný. Rodičia útočníka to však musia zvládnuť. V stredu ráno matku s eskortou letecky priviezli do Petrohradu, aby potvrdila totožnosť syna. Následne absolvovala päťhodinové vypočúvanie na polícii. Vyšetrovatelia sa hlavne sústredili na možné prepojenie Džalilova na islamských teroristov z tzv. Islamského štátu. Rovnaký záujem mali už predtým kirgizskí kriminalisti počas niekoľkohodinového výsluchu rodičov i dvoch plnoletých súrodencov, mladšieho brata Akrama a sestry, v meste Oš. Dovtedy mal Akbaržon pletky s políciou iba pre tri pokuty za porušenie pravidiel cestnej premávky, ktoré nezaplatil.
Foto: Reuters, ILYA NAYMUSHIN
Rodina Džalilovovcov žije na periférii mesta Oš vo štvrti Amur-Timur. Tvorí ju niekoľko stoviek súkromných domčekov.
„Pricestovali do mesta po krvavých národnostných konfliktoch v roku 2010 medzi Kirgizmi a Uzbekmi, ktoré si neoficiálne vyžiadali viac ako tisíc mŕtvych,“ zistil spravodajca denníka Komsomolskaja pravda počas návštevy domu podozrivého atentátnika. Akram, hlava rodiny, často cestoval do Ruska za prácou. Ako automechanik sa doma neuplatnil, aj keď mu syn Akbaržon po absolvovaní strednej školy a vyučení za automechanika pomáhal. Otec rodiny napokon zakotvil v Petrohrade na celých 15 rokov. Najprv ako klampiar a neskôr ako automechanik. Keď syn Akbaržon dovŕšil 16 rokov, zobral ho otec so sebou do mesta na Neve. Zarobené peniaze posielali domov. Potrebovali ich na stavbu domčeka. Kým hlava rodiny pracovala v Rusku, manželka sa doma starala o deti.
„Akbaržon bol poslušný, vychovaný chlapec. Nemôžem o ňom povedať nič zlé,“ tvrdila susedka spravodajcovi denníka. Na otázku, či bola rodina nábožensky založená, po malom zaváhaní konštatovala: „Ťažko povedať. Otec nenosí bradu a matka zase hidžáb. V piatok rovnako ako všetci navštevujú mešitu.“ Akbaržona vraj videli zriedka. Iba vtedy, keď pricestoval s otcom z Ruska. Obaja, na rozdiel od manželky a dvoch súrodencov, boli držiteľmi ruského občianstva.