Kde všade sa Spojené štáty vojensky angažovali v 21. storočí?

Afganistan

Vojnu v Afganistane začali USA na čele s prezidentom Georgom Bushom mladším v reakcii na teroristické útoky siete al-Kájda z 11. septembra 2001. Afganské vládnuce islamistické hnutie Taliban navyše odmietlo Američanom vydať vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina, ktorý útoky zosnoval. Prvý nálet na afganskú metropolu Kábul uskutočnili USA s Britániou v októbri 2001. Cieľom operácie Trvalá sloboda bolo zvrhnúť Taliban, nastoliť demokraticky zvolenú vládu a zničiť al-Kájdu a bin Ládina (zabitý bol v roku 2011 v Pakistane).

zväčšiť Foto: SITA

Afganistan, vojak Britský vojak hliadkuje v afganskej provincii Helmand. Archívna snímka.

V júni 2011, teda na vrchole, bolo v krajine rozmiestnených 100 000 Američanov. Vojenské operácie v krajine USA ukončili v októbri 2014. V decembri toho istého roku sa skončila aj operácie medzinárodných síl ISAF. Teraz v krajine pôsobí 8 400 amerických vojakov, celkovo zahynulo v Afganistane 2 300 amerických vojakov.

Irak

V marci 2003, počas vlády amerického prezidenta Georgea Busha mladšieho, sa začala americko-britskou operáciou Iracká sloboda vojna v Iraku proti režimu irackého prezidenta Saddáma Husajna. Ten bol v roku 2006 popravený. K invázii bolo nasadených 250 000 Američanov.

zväčšiť Foto: SITA/AP, Jerome Delay

Irak, Saddám, američania, vojna, armáda, socha Na archívnej snímke z 9. apríla 2003 sleduje americký príslušník námornej pechoty a Iračania zvalenie sochy Saddáma Husajna v Bagdade.

Vojna sa skončila v decembri 2011 odchodom posledných amerických vojakov z Iraku, v tom čase bol pri moci Barack Obama. V Iraku zahynulo 4 487 Američanov. Bola nastolená demokratická vláda. V krajine však vypukla krvavá sektárska občianska vojna plná teroristických útokov. Dôvody vojny, existencia zbraní hromadného ničenia a kontakty medzi Saddámovým režimom a al-Kájdou, sa nepotvrdili. V auguste 2014 USA začali cielené letecké útoky na pozície radikálneho Islamského štátu (IS). USA majú v Iraku teraz približne 5 000 vojakov, ktorí tam pôsobia ako inštruktori a poradcovia.

Vojna dronov

Počas vlády Baracka Obamu Spojené štáty zintenzívnili pri bojoch proti radikálom v Afganistane, Pakistane, Jemene, Somálsku alebo Líbyi využívania bezpilotných lietadiel. Od roku 2009 do vlaňajška zahynulo podľa odhadov pri náletoch dronov mimo bojovej zóny približne 120 civilistov.

Líbya

Spojené štáty so západnými spojencami začali v marci 2011 letecké útoky v Líbyi. Bola to reakcia na násilnosti zo strany režimu vodcu Muammara Kaddáfího proti protivládnym protestom. Operáciu potom na konci marca prevzala Severoatlantická aliancia (NATO) a koaličné operácie sa skončili na konci októbra 2011 potom, čo povstalci oznámili oslobodenie Líbye od Kaddáfího režimu. Kaddáfí bol zabitý pri prestrelke s povstalcami v Syrte. Krajina je však odvtedy v chaose a USA v Líbyi teraz vykonávajú nálety na pozície Islamského štátu (IS).

Sýria

V septembri 2014 armáda USA a niektoré arabské krajiny začali prvé letecké údery proti pozíciám IS v Sýrii. Americký prezident Donald Trump tiež potvrdil, že nariadil cielený útok na leteckú základňu v Sýrii, z ktorej bol podľa neho vedený chemický útok na mesto Chán Šajchún v provincii Idlib. Kríza v Sýrii sa začala v marci 2011 demonštráciami proti vláde prezidenta Bašára Asada. Násilné potlačenie protestov viedlo k ozbrojenému povstaniu, ktoré prerástlo do občianskej vojny. Teraz v krajine pôsobí asi 500 členov amerických špeciálnych jednotiek a minulý mesiac USA oznámili, že vysielajú do bojov v Sýrii ďalších 400 vojakov. Medzinárodná koalícia vedená Američanmi je spojencom koalície Demokratických síl Sýrie (SDF), v ktorej bojujú tiež kurdské milície.