„Yes!“ reagoval na jednej zo sociálnych sietí ukrajinský prezident Petro Porošenko a zároveň upozornil, že to neznamená otvorenie hraníc. To však nebránilo jeho spoluobčanom už včera húfne žiadať o biometrický pas. Výsledkom bol nefunkčný adekvátny server.
„Za návrh hlasovalo 521 poslancov, proti bolo 75 a 36 sa zdržalo,“ informovala vzápätí aj ukrajinská agentúra UNIAN. Nasledovať by mal formálny súhlas predstaviteľov členských štátov únie na úrovni veľvyslancov (COREPER), podpis Rady EÚ a predsedajúcej krajiny únie (Malta). Predpokladá sa, že ukrajinskí občania budú môcť približne od leta vycestovať do schengenského priestoru. Budú však potrebovať biometrický pas a ich pobyt počas 180 dní nesmie presiahnuť 90 dní. Ukrajinci nebudú potrebovať víza, ak dôvodom vycestovania bude podnikanie, turistika alebo rodinné dôvody.
Zrušenie vízovej povinnosti pre Ukrajincov podmieňoval nielen EP efektívnym reformným procesom. Vo štvrtok v sále rokovania v tejto súvislosti dokonca zaznelo, že „Ukrajina prekonala všetky očakávania v súvislosti s realizáciou reforiem“, ako aj „v skutočnom boji proti korupcii“.
Kyjev hovorí o úspechu
Ani súčasné politické vedenie v Kyjeve nešetrí vyhláseniami podfarbenými emóciami. Rozhodnutie EP prezentuje ako veľké víťazstvo súčasnej vládnej moci. „Blahoželám ukrajinskému ľudu k schváleniu bezvízového režimu,“ zahorúca zužitkoval politicky rozhodnutie EP prezident Porošenko počas rokovania Kyjevského fóra o bezpečnosti.
Dokument zo Štrasburgu však neznamená pre Ukrajincov právo pracovať v únii. Práve od neho si milióny občanov sľubovali možnosť preklenúť súčasné existenčné problémy spôsobené neutešeným stavom hospodárstva. V tejto situácii, na pozadí neustáleho rastu cien napríklad základných potravín, väčšina Ukrajincov sotva pomýšľa na turistiku.
„Ceny stúpajú stále viac a viac. Iba v marci to bolo o 1 až 3 percentá. Nielen v prípade syra, ale aj mäsa, chleba a pohánky,“ upozornil Alexej Dorošenko, šéf ukrajinskej Asociácie dodávateľov do maloobchodných reťazcov.
Záchranná brzda symbolického gesta
Ešte pred schválením dokumentu poslanci prijali tzv. suspenzívny mechanizmus. Ide o akúsi „záchrannú brzdu“ v prípade výrazného rastu azylových žiadostí či iného problémového vývoja. O spustenie mechanizmu môžu požiadať členské štáty únie alebo Európska komisia. Dialóg EÚ s Ukrajinou o liberalizácii vízového režimu sa začal v roku 2008 a v novembri 2010 Brusel navrhol Kyjevu akčný plán jeho uvoľnenia, ktoré súčasné ukrajinské politické vedenie deklaruje ako jednu z hlavných priorít svojej zahraničnej politiky.
„Som rád, že po dvojročných rokovaniach udelíme Ukrajine bezvízový režim. Je to kulmináca našich vzájomných vzťahov, pre ktoré sa začala aj revolúcia na Majdane. Naši susedia potrebujú v týchto ťažkých časoch našu pomoc a podporu. Bezvízový styk je dlho očakávaným a jasným signálom z našej strany, povedal poslanec Eduard Kukan.
Cestovanie bez víz bude aj pre Slovensko znamenať, že Ukrajinci sa nevyhnú na hraniciach kontrole a pečiatke v pase s dátumom, kedy vstúpili do schengenského priestoru. „Rozhodnutie EP je skôr symbolické gesto s cieľom ukázať Ukrajine, že Európa niečo pre ňu robí. Ak sa však na Ukrajine vyhrotí situácia, lebo kríza zďaleka nie je zažehnaná a keby sa konflikt viac rozšíril, tak sa priamy exodus Ukrajincov na Slovensko ťažko zastaví, pretože bezvízový styk im to umožní,“ upozornil ešte pred niekoľkými mesiacmi Andor Šándor, český bezpečnostný analytik.
MMF: Niečo za niečo
Zatiaľ čo štvrtkové rozhodnutie EP bolo podľa mnohých viac symbolické, v prípade dlhoočakávanej už štvrtej časti pôžičky MMF Ukrajine nejde o žiadnu symboliku, ale o politický obchod. A nielen. Iba niekoľko hodín po tom, ako začala na účet Ukrajinskej národnej banky pribúdať štvrtá pôžička, začali v Kyjeve hovoriť už o piatej časti z celkového objemu asi 17 miliárd. Pričom, ako pripomenul ukrajinský portál Strana, Ukrajina musí v najbližších troch rokoch splatiť zahraničným veriteľom 12,5 miliardy dolárov.
„V máji pôjde o 1,9 miliardy dolárov,“ vyhlásil vo štvrtok ukrajinský minister financií Alexandr Daniľuk. Medzi rečou spomenul aj podmienky platné pre čerpanie celého dlhu. Spočívajú v jedenástich bodoch. Do konca mája treba z nich splniť šesť. Ide o. i. o zvýšenie dôchodkového veku, rast daní, „prehodnotenie“ štátnej dotácie komunálnych služieb a hlavne schválenie zákona o trhu s poľnohospodárskou pôdou. Podľa ukrajinského finančného portálu Finobzor to znamená zrušenie moratória a následné skupovanie pôdy zahraničnými investormi, ktorých kúpna sila je ďaleko silnejšia ako v prípade domácich záujemcov.