Ako sa americký útok prejaví na vzťahoch Ruska s USA?
Veľmi nepriaznivo, pretože im momentálne chýba akýkoľvek pozitívny program. Ani v odzbrojovaní, ani v otázke Ukrajiny niet priestoru na úspešný prelom. A posledná nádej, že tou pozitívnou agendou sa môže stať spoločný boj proti terorizmu, práve vyhasla.
Dovtedy kým nová administratíva Donalda Trumpa naznačovala, že netrvá na odstavení Bašára Asada, aká-taká šanca bola. Teraz už nie je. Lebo Trump bez straty prestíže nemôže spolupracovať s Asadom. A Rusko sa Asada nemôže vzdať.
Nemôže?
Nie, lebo len on je zárukou ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii a v Stredozemnom mori. Ak Asad padne, tak budúca hlava štátu, nech by to bola aj nejaká kompromisná postava dohodnutá s opozíciou, skôr či neskôr ruských vojakov vykáže zo základní v Latakii a Tartuse.
Asad je tým človekom, ktorý umožňuje ruskú vojenskú prítomnosť v Sýrii. Tak ako sa ho Rusko môže vzdať? To, čo sa udialo, znamená, že Amerika nedôveruje Rusku a Rusko nedôveruje Amerike. V očiach Ruska je Amerika agresor, a Amerika vidí Rusko ako ochrancu vojnového zločinca.
Od prvej návštevy šéfa americkej diplomacie Rexa Tillersona v Moskve, ohlásenej na budúcu stredu, teda zrejme nemožno veľa očakávať.
Pri absencii pozitívnej agendy a vzájomnej dôvery na zlepšenie vzťahov nie je priestor. Hoci s Tillersonom mala Moskva v minulosti dobré vzťahy, v novej funkcii bude musieť byť práve preto veľmi opatrný a ukázať, že vie byť tvrdý. Z tohto pohľadu má ešte užší manévrovací priestor, než mal jeho predchodca John Kerry, ktorého nik neobviňoval z väzieb na Rusko.
Znamená to koniec nádejí, ktoré Kremeľ vkladal do nového šéfa Bieleho domu?
Tie sa začali scvrkávať už predtým. Trump, tlačený oponentmi, sa snažil demonštrovať, že sa nechystá na príliš veľké zblíženie s Ruskom. Potvrdil kontinuitu postoja USA v otázke Ukrajiny, oznámil, že sa nezrušia sankcie. Teraz sa proces postupného rozčarovania zavŕšil.
Ako môže Putin odpovedať na útok Američanov na Asada?
Demonštratívnymi krokmi, ako je vyslanie ruských vojenských plavidiel k sýrskym brehom, posilnením protivzdušnej obrany objektov, ktoré využíva aj ruský kontingent. Rusko sa, samozrejme, nepustí do priamej vojenskej konfrontácie s USA.
Rusko reagovalo aj pozastavením platnosti dohovoru s Američanmi o mechanizme, ktorý má zabrániť incidentom pri letoch nad Sýriou. Nezvýši sa tým riziko kolízie ruských a amerických bojových lietadiel?
Predpokladám, že neformálne kontakty sa zachovajú, aby k incidentom nedošlo. Vidno to už na tom, že Američania dve hodiny pred útokom varovali Rusko, aby zo základne pri Homse stiahlo svojich ľudí a techniku. Pozastavenie platnosti dohovoru má symbolický význam, keďže pri jeho uzatváraní sa rátalo s tým, že bude prvým stupňom budúcej užšej spolupráce oboch krajín v boji proti medzinárodnému terorizmu.
Takže hlavnou prekážkou zlepšenia rusko-amerických vzťahov je Asad?
Je to len jeden z mnohých problémov, ktorý ale teraz vystúpil do absolútneho popredia a obe krajiny zakopal na opačnej strane barikády. Putin tu sotva môže ustúpiť. Bez jeho podpory by Asad padol. A ak padne, Rusko stratí základne v Sýrii.
Nevidíte žiadnu možnosť, aby sa Rusko s USA dohodli? Veď existuje precedens vo vzťahoch s Ankarou, s ktorou Moskva po tom, čo jej Turci zostrelili bojové lietadlo, dokázala pomerne pružne spor urovnať.
Áno, Moskve a Ankare sa nie tak dlho po vážnom incidente podarilo dočasne zladiť svoje záujmy. Bola to však mimoriadna situácia, keď vzťahy tureckého prezidenta s USA po neúspešnom prevrate výrazne ochladli a Erdogan sa začal pohrávať s Ruskom. Rusko-turecké vzťahy sa už ale nevrátili na úroveň, na akej boli predtým.