Útoky autami sú nákazlivé, tvrdí expert

, 10.04.2017 11:00
štockholm, švédsko, útok, teroristický
Ľudia stoja pred policajným vozidlom zaparkovaným vedľa štokholmského obchodu Ahlens, do ktorého narazil terorista vozidlom. Autor:

Štyroch mŕtvych a 15 zranených si vyžiadal útok kamiónom vo švédskom Štokholme. O motívoch pravdepodobného páchateľa, ktorého niektoré médiá identifikovali ako Uzbeka Rahmata Akilova, sa stále veľa nevie.

Podľa polície však prejavoval záujem o teroristické skupiny vrátane Islamského štátu (IS). Išlo o žiadateľa o azyl, ktorý ho však nedostal a mali ho deportovať. "Jednoznačne predpokladám, že tento čin bude patriť do kategórie islamského terorizmu.

Neznamená to však, že sa k nemu musí nevyhnutne prihlásiť nejaká radikálna skupina,“ povedal zo Štokholmu pre Pravdu odborník na terorizmus Magnus Norell z Európskej nadácie pre demokraciu.

Teroristi používajú autá či kamióny ako zbraň. Je s tým možné niečo urobiť?
Nie je to nový fenomén. Stalo sa to niekoľko ráz v Európe. Izrael to rieši už niekoľko rokov. Z pohľadu teroristov je to efektívna a lacná taktika. V podstate takmer každý môže použiť nejaké vozidlo či zaobstarať si kamión. S takýmto jednoduchým nástrojom potom dokáže urobiť veľké škody. A je to nákazlivé.

Čo tým myslíte?
Povedal by som, že útočník v Štokholme sa inšpiroval inými podobnými krviprelievaniami v Európe. Samozrejme, teroristi používajú túto taktiku aj preto, lebo podobnému činu je mimoriadne ťažké zabrániť. Miesto, kde sa stal útok, je otvorená, ľahko prístupná pešia zóna. Nikto nemá problém sa tam dostať. Je tam veľa obchodov a reštaurácií. Takže hoci ide o pešiu zónu, vždy sú tam autá, ktoré dovážajú tovar. Ťažko sa s tým dá niečo robiť. Izraelčania, a vidíme to aj v Nemecku, rozmiestňujú na určitých miestach betónové zábrany a zátarasy. To sa však nedá urobiť všade. Prípadne sa to možno aj dá, ale nebolo by to praktické. Takéto útoky ukazujú, že otvorená spoločnosť je zraniteľná.

V tejto chvíli ešte nevieme nič o motívoch pravdepodobného páchateľa, ani sa k útoku neprihlásila žiadna skupina. Bol to teda terorizmus?
Bol to teroristický útok. Nepochybujem o tom. Terorizmus má však mnoho podôb. Tendencia je taká, že keď v dnešnej dobe použijeme toto slovo, neraz ním myslíme iba islamský terorizmus. Nie je to však tak vždy. Hoci jednoznačne predpokladám, že tento čin bude patriť do kategórie islamského terorizmu. Páchateľ bol žiadateľom o azyl a pochádzal z Uzbekistanu. Bol už istý čas vo Švédsku. Keď to aj bol islamský terorizmus, neznamená to, že za ním stála nejaká extrémistická skupina. V tomto prípade sa však spomína organizácia Hizb ut-Tahrír. Jej uzbecká časť je veľmi radikálna. Roky je aktívna v Afganistane, v Strednej Ázii. Nevieme, aké spojenie mala s páchateľom, ale nejaké pravdepodobne mala. Ani to však nemusí znamenať, že Hizb ut-Tahrír vydá vyhlásenie, že to urobila. Vidieť istý trend vo fungovaní islamských teroristických organizácií.

Aký?
Sú značne decentralizované. Znamená to, že nepotrebujete nejaký príkaz od vedenia skupiny na to, aby ste niečo vykonali. Je legitímne urobiť niečo tam, kde žijete. Nemusíte ísť do nejakej cudzej krajiny a tam bojovať v radoch extrémistov. V očiach radikálov ide totiž aj tak o globálny konflikt. Preto sa môže stať, že sa nikto priamo neprihlási k útoku v Štokholme.

Existuje niečo ako uzbecký problém? V Štokholme to pravdepodobne bol uzbecký páchateľ. Nedávny útok v petrohradskom metre spáchal etnický Uzbek. Z Uzbekistanu tiež pochádzal páchateľ masakry v istanbulskom nočnom klube z 1. januára 2017.
Nenazval by som to uzbeckým problémom. Máte však pravdu v tom, že sme boli svedkami viacerých útokov s prepojením na Uzbekistan. Ani nie tak v Európe ako na Blízkom východe či v Strednej Ázii. Už som spomenul radikálov z Hizb ut-Tahrír. Islamské hnutie Uzbekistanu je roky dôležitou a aktívnou súčasťou Talibanu v Afganistane aj Pakistane. Ak sa spýtate niekoho v Strednej Ázii, či majú uzbecký teroristický problém, tak vám odpovie, že určite áno. Nie je to však cieľom v Európe. Vo Švédsku žije uzbecká komunita, ktorá sem prišla pred viacerými rokmi z humanitárnych dôvodov. V Uzbekistane je jeden z najrepresív­nejších režimov v Strednej Ázii. Tvrdo prenasleduje aj islamských radikálov, ktorí krajinu opúšťajú. Určite teda existuje skupina veľmi radikálnych Uzbekov, ktorí z rôznych príčin odišli z domova

Útok vo Švédsku

  • Podľa viacerých médií bol páchateľom piatkového útoku kamiónom v Štokholme 39-ročný Rahmat Akilov z Uzbekistanu.
  • Polícia potvrdila, že išlo o žiadateľa o azyl, ktorý ho však nedostal a mali ho deportovať. Akilov prejavoval záujem o extrémistické skupiny.
  • Zo štyroch obetí útoku si dvaja Švédi, ďalší sú cudzinci, Brit a Belgičan.
  • Nebezpečnú situáciou zažilo aj nórske Oslo, kde polícia v sobotu v noci našla neďaleko zástavky metra výbušný systém, ktorý neskôr zneškodnila, a zatkla jedného podozrivého.

Ako sa švédska spoločnosť vyrovnáva s útokom?
Niečo také sa u nás stalo po prvý raz. Samozrejme, vedeli sme, že sa to môže stať. Sme v Európe, kde sa odohralo viacero podobných útokov. Ide o niečo, o čom sme veľa diskutovali a rozprávali. Teraz sa to stalo skutočnosťou. Ešte nevieme, čo to spraví so Švédskom. Polícia doteraz reagovala dobre a profesionálne. Ibaže išlo o relatívne malú, lokálnu udalosť. Nechcem tým znižovať dosah tejto tragédie. Myslím si však, že z hľadiska spoločnosti sa toho vo Švédsku veľa nezmení. Stále sme iba v etape úsilia o spracovanie. Veľa ľudí sa predovšetkým usiluje vyjadriť svoju účasť s obeťami. Čo je pochopiteľné a v takýchto prípadoch sa to vždy deje.

Dostane sa do popredia diskusia o migračnej politike krajiny? Pred niekoľkými týždňami prezident USA Donald Trump povedal, že sa niečo stalo vo Švédsku. Vtedy, samozrejme, sa nič nestalo a zároveň tým nechcem spájať jeho slová so štokholmskou tragédiou. Očakávate však ďalšiu diskusiu o migrácii?
Už nejaký čas o tom diskutujeme. Pripomínam však, že Švédsko za súčasnej migračnej krízy prešlo od veľmi otvorenej migračnej politiky k veľmi uzavretej. A nezmení sa to. Štokholmský útok bude mať vplyv na verejnú diskusiu aj politickú rétoriku. Hlavne však na jednotlivé politické tábory, ktoré sa budú utvrdzovať vo svojich pozíciách. Jeden bude pripomínať, že máme veľa migrantov a páchateľ žiadal o azyl. Druhý tábor zase bude tvrdiť, že útok s tým nemá nič spoločné a že v Uzbekistane vládne represívny režim. Nanešťastie to, čo sa stalo, túto debatu nezmení. Iba v tom, že diskusia medzi rôznymi názorovými krídlami bude ešte zložitejšia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#teroristický útok #Islamský štát #Štockholm #útok v Štokholme
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku