Majiteľovi bol podľa magazínu Spiegel budúci nacistický vodca a strojca vyvraždenia šiestich miliónov Židov pomerne sympatický.
Do domu na ulici Thierschstrasse 41 sa Hitler nasťahoval ako neznámy veterán prvej svetovej vojny v roku 1920 a s prestávkou, ktorú musel po neúspešnom pokuse o puč v roku 1923 stráviť vo väzení, tu žil až do roku 1929. O iba štyri roky neskôr už stál na čele Nemecka.
Hitler bol ku mna priateľský
Päťposchodový dom patril podľa historika Paula Hosera židovskému majiteľovi Hugovi Erlangerovi, ktorý na svojho podnájomníka spomínal v roku 1934 v rozhovore s Hitlerovi nakloneným životopiscom.
„Musím priznať, že Hitler mi bol celkom sympatický. Stretával som ho často na schodoch alebo pri vchode – spravidla si pritom niečo zapisoval do svojho zošita na poznámky – a väčšinou so mnou veľmi priateľsky prehodil pár nezáväzných slov. Nikdy som nemal pocit, že by na mňa pozeral inak ako na ostatných ľudí.“
Dámske návštevy
Erlanger bol o osem rokov starší ako Hitler a rovnako ako on bol veteránom prvej svetovej vojny. Mníchovský dom, v ktorého prízemí mal svoj obchod, kúpil len niekoľko mesiacov po tom, čo sa do neho Hitler nasťahoval.
Národnosocialistický politik si tu do roku 1925 od Reichertových, jednej z podnájomnických rodín, prenajímal malú izbu a neskôr dve miestnosti, v ktorých často prijímal svojich politických súputníkov i dámske návštevy.
Utajiť
„Pretože som Žid, zaujímal som sa čo najmenej o aktivity môjho podnájomníka a nacionálnych socialistov,“ poznamenal k tomu neskôr Erlanger. O dom prišiel v roku 1934, kedy ho prevzalo mesto Mníchov. Dôvody nie sú úplne zrejmé, je ale možné, že sa mala utajiť skutočnosť, že Hitler býval u Žida.
V roku 1938 bol Erlanger načas zavretý do nacistického koncentračného tábora Dachau, neskôr musel nútene pracovať v Bavorsku.
Pred smrťou počas holokaustu ho zachránilo manželstvo so ženou, ktorá nebola Židovka. Vďaka nemu sa vyhol deportácii do niektorého z vyhladzovacích táborov.