Čo je to? Zárodok srbského majdanu? Alebo len recesistická zábavka mládeže zaháňajúcej nudu? Hoci mnohé zábery z mítingov svedčia o priam karnevalovej nálade, masová účasť, ktorá sa napríklad v sobotu v Belehrade šplhala k dvadsiatim tisícom, naznačuje, že ide o viac, než len veselý happening.
Voľby sa pritom javili ako jasná záležitosť. Vučič so ziskom 55 percent hlasov nielenže prevalcoval všetkých súperov, ale so slušnou rezervou si zabezpečil nadpolovičnú väčšinu, čo znamená víťazstvo už v prvom kole.
V poradí druhý Saša Jankovič, bývalý ombudsman, skončil druhý so 16 percentami hlasov a študent recesista Luka Maksimovič tretí s deviatimi percentami. Už deň po voľbách sa však ulice prvý raz zaplnili demonštrantami, ktorí Vučiča obviňovali z nečestného vedenia volebnej kampane a krádeže hlasov.
„Protest proti diktatúre,“ ako iniciátori svoje pochody nazvali, odvtedy bez prerušenie pokračuje. Kto ho organizuje, to s výnimkou Nového Sadu, kde sa k nemu prihlásilo študentské združenie, nie je jasné. Namiesto spoločného riadiaceho centra za protestmi stojí sieť anonymných skupín organizujúca sa na Facebooku.
Pre provládne médiá je to ideálna pôda na šírenie konšpiračných teórií. Podľa nich demonštrantov riadia zahraničné tajné služby či americký miliardár George Soros. Vučič zase za protestmi vidí svojich súperov, ktorí sa nezmierili s porážkou.
„Ten, kto verí v spontánne demonštrácie, musí byť veľmi naivný človek. Také niečo sa v súčasnom svete nestáva,“ povedal pre TV Hepi premiér, ktorý by si koncom mája mal presadnúť do prezidentského kresla. Opoziční prezidentskí kandidát, vrátane proruských ultranacionalistov Vojislava Šešelja a Boška Obradoviča demonštrantov podporili, na pochodoch sa však nezúčastňujú, keďže si iniciátori neželajú nijaké prepojenie na politické strany.
Vučičov predchodca, dosluhujúci prezident Tomislav Nikolič, pripustil, že motivácia protestujúcich je rôznorodá. Podľa neho sa v uliciach mieša frustrácia „nespokojných s výsledkami volieb s tými, čo nemajú prácu, nedostávajú mzdu alebo sú mladí, plní vzdoru a rebelantstva“. Prezident i premiér zdôraznili, že kým budú protesty nenásilné, polícia proti nim nezasiahne. „Nik im nesmie ublížiť,“ citovala Nikoliča agentúra Tanjug.
Hoci Vučič pripúšťa, že „každý má právo byť nešťastný z volebných výsledkov“, viacerí experti si myslia, že ľudí pobúrilo ani nie to, že premiér zvíťazil, ale spôsob, akým mu k triumfu pomohla štátna mašinéria vrátane verejnoprávnych médií.
„Reč je o vzbure mladých ľudí proti volebným podmienkam a nie proti volebným výsledkom,“ povedal pre Deutsche Welle Zoran Gavrilovič, sociológ z agentúry BIRODI. K tejto frustrácii sa podľa neho pridala aj nespokojnosť s ťaživou sociálnou situáciou v krajine.
Sociálny náboj cítiť aj z hesiel, ktoré demonštranti skandujú alebo píšu na transparenty: „Vráť babke dôchodok“, „Vučič, ty zlodej, okradol si pracujúcich“, „Dnes som na ulici, aby som zajtra na nej nebýval“, „Hladní sme“, „Skús ty vyžiť z 200 eur“.
Táto nespokojnosť spojila študentov s odborármi, dôchodcami i ultranacionalistami. Všetci si na demonštráciách svorne zvyknú zaskákať pri skandovaní: „Kto neskáče, ten je Vučič.“