Narodeniny muža, ktorý je vo svete označovaný za diktátora, sú v jeho vlasti známe ako Deň slnka a sú veľkým štátnym sviatkom. Terajší severokórejský vodca Kim Čong-un, Kim Ir-Senov vnuk, sa pri tejto príležitosti s najväčšou pravdepodobnosťou objaví na verejnosti.
V minulosti tento deň vzdal svojmu dedovi poctu návštevou mauzólea Kumsusan, kde je uložené Kim Ir-Senovo balzamované telo. Severokórejský režim často využíva toto výročie k usporiadaniu mohutnej vojenskej prehliadky.
Úradné zdroje zatiaľ nepotvrdili žiadne podrobnosti ohľadom osláv pred hosťujúcimi zahraničnými novinármi, upozornil Reuters. Reportéri si ani nevšimli ničoho neobyčajného napriek vojnovej rétorike, ktorá severokórejske médiá zachvátila s väčšou intenzitou, ako sa do kritiky KĽDR pustil aj americký prezident Donald Trump, ktorý do blízkosti tejto ázijskej krajiny vyslal lietadlovú loď so sprievodnými plavidlami.
„V prípade, že nepriatelia chcú vojnu s našimi vodcami, nemáme sa čoho báť, pretože vyhráme,“ povedal Reuters pracovník na autobusovej stanici Čon Mjon-sop. „Viem o tom, ako stúpa napätie na Kórejskom polostrove a ako USA a jej bábkové krajiny vyslali svoje vojenské prostriedky do oblasti,“ dodal.
Podľa turistickej sprievodkyne Čo hjona-rán sa Severokórejčania vojny neobávajú. „Nechceme vojnu, ale vojny sa nebojíme, pretože máme silnú moc. Naša krajina je teraz najsilnejšia na svete. Môžete vidieť, ako sa všetci ľudia smejú, všetci ľudia spievajú, všetci ľudia oslavuú slnečný deň. Nebojíme sa ničoho,“ povedala.
KĽDR sa pravidelne vyhráža Spojeným štátom a Južnej Kórei zničením. KĽDR je technicky stále vo vojnovom stave s Juhom a s USA, pretože kórejská vojna z rokov 1950 až 1953 skončila prímerím, a nie mierovou zmluvou.
Ani v Južnej Kórei nebola zrejmá žiadna známka vojenského napätia. Juhokórejčania slávili takzvaný čierny deň, ktorý je zasvätený ľuďom, ktorí ešte nenašli svoju lásku. Svoju osamelosť dávajú najavo oblečením tmavých farieb a konzumáciou čierno sfarbených pokrmov. Hlavným chodom sú tento deň čínske rezance v tmavej sójovej omáčke.
„Jediné, čo môžem urobiť, je snažiť sa čo najlepšie a tvrdo pracovať,“ povedal jeden úradník, ktorý si vystál s kolegami frontu na rezance. Podľa neho sa okolitý svet môže cítiť ohrozený, ale Jihokorejcům to vraj v ich bežnom živote tak nepripadá.