Nedeľňajšie referendum nasmerovalo k posilneniu moci súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Všeľudové hlasovanie však vyhral tesne a panujú pochybnosti o regulárnosti predreferendovej kampane. A tiež o sčítaní hlasov, keďže volebná komisia rozhodla o zarátaní neopečiatkovaných hlasovacích lístkov. Za to sa na Ankaru zniesla kritika aj od pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Erdogan reagoval po svojom. "Útočí na nás križiacka mentalita Západu a jeho prisluhovačov u nás doma. V tejto krajine sa konali najdemokratickejšie voľby, aké nevidíte nikde na Západe,“ citovala agentúra Reuters z vyhlásenia tureckého prezidenta.
"Turecko sa vzdialilo právnemu štátu a demokracii. Členstvo v EÚ pre krajinu nie je v hre. Po vývoji v posledných mesiacoch nemôžeme pokračovať, akoby sa nič nestalo,“ napísal na sociálnej sieti Twitter Manfred Weber, nemecký politik za CSU a šéf ľudovcov, najväčšej politickej frakcie v Európskom parlamente.
No americký prezident Donald Trump Erdoganovi zagratuloval. Priamo to urobil ako prvý západný líder. Napriek tomu, že aj ministerstvo zahraničných vecí USA sa predtým k referendu len opatrne vyjadrilo, že si počká na záverečnú správu volebných pozorovateľov.
"Prezident Donald Trump hovoril s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, aby mu zablahoželal k jeho víťazstvu v referende a diskutoval s ním o amerických krokoch ako reakcii na použitie chemických zbraní sýrskym režimom 4. apríla,“ uviedol Biely dom.
Európske problémy
Zdá sa teda, že Turecko sa vo vzťahoch k Západu bude ešte viac ako doteraz pohybovať v akejsi šedej zóne. Rozhovory o vstupe do EÚ sú v zásade zmrazené a nikto si v súčasnej situácii netrúfa povedať, či niekedy budú pokračovať. Erdogan opakovane hovorí o referende o členstve v EÚ, ale nepovie, ako by hlasoval a čo by podporil. Podľa experta na Turecko Buraka Kadercana z Námornej vojnovej akadémie USA sa však už prezident rozhodol. "Erdogan bude ďalej ťahať Turecko preč od EÚ,“ uviedol pre Pravdu odborník, ktorý pripomína, že jeho názor nereprezentuje postoje americkej vlády.
Jasnou červenou čiarou pre úniu je prípadné znovuzavedenie trestu smrti v Turecku, ktoré Erdogan tiež často spomína. "Vzťahy Ankary s EÚ budú po referende ešte viac narušené či dokonca prerušené. Najmä, keby sa Turecko vrátilo k trestu smrti. Myslím si, že to Erdogan chce. Chce skončiť s Európou, lebo sa cíti osobne urazený, ako sa k nemu únia správa,“ reagoval pre Pravdu Michael Wuthrich z Centra pre globálne a medzinárodné štúdie na Kansaskej univerzite.
Samozrejme, stále je množstvo oblastí, kde sú záujmy EÚ a Turecka minimálne podobné. Erdogan sa neustále vyhráža ukončením dohody s úniou o prijímaní utečencov späť z Grécka. Nie je vylúčené, že Turecko ju naozaj vypovie. Ale na druhej strane by to s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k chaotickej situácii. A to je niečo, čo si Ankara tiež asi neželá.
Politické problémy medzi Tureckom a úniou tiež zatiaľ nemali výraznejší dopad na ekonomiku. "Nemyslím, si že by vzťahy v oblasti hospodárstva, financií, investícií, technológií a vzdelávania utrpeli. Pokiaľ sa teda Turecko nerozhodne, že sa úplne odstrihne od Európy. Ankara to však nerobí. Pozorne pripomína, že ekonomické vzťahy musia pokračovať,“ uviedol v rozhovore pre Carnegieho nadáciu pre medzinárodný mier Marc Pierini, bývalý veľvyslanec EÚ v Ankare.
Tento opatrný prístup Turecka určite vyplýva aj z toho, že medzi jeho desiatimi najväčšími obchodnými partnermi je až šesť štátov únie.
Dilema NATO
Veľkou otázkou bude, ako sa k Turecku zachová NATO. Ankara je mimoriadne dôležitá pre európsku bezpečnosť. Turecko je dôležitým hráčom v Sýrii a na Blízkom východe, má kontakty s Ruskom, je súčasťou boja s terorizmom i riešení v súvislosti s utečeneckou krízou.
Čo však urobí s Erdoganom NATO, ktoré rado spomína obranu demokratických hodnôt? Wuthrich vysvetľuje, že pre Trumpa turecký prezident nepredstavuje problém. "Nie je z Erdogana taký vykoľajený, ako európski lídri,“ reaguje odborník.
"Čo sa týka NATO, tak aliancia nemá mechanizmus na vylúčenie členov,“ pripomenul pre Pravdu David Romano, expert na medzinárodné vzťahy z Missourskej štátnej univerzity. "Je však možné, že ostatné členské krajiny sa budú snažiť nájsť spôsob, ako byť od Ankary menej závislé,“ myslí si odborník.
"Zostať potichu alebo naplno povedať Turecku, ako to je? Je to ťažká otázka pre NATO,“ tvrdí aj expert na Turecko Selim Sazak z Brownovej univerzity v Providence. "Lenže dívame sa na možný začiatok putinizácie Turecka. Krajiny, ktorá takmer vstúpila do EÚ a je sedemnástou najväčšou svetovou ekonomikou. Neskončí sa to dobre. Ani pre Turkov, ani pre nikoho iného,“ uviedol Sazak pre Pravdu.