Keď nedávno Donald Trump v snahe ukázať rozhodnosť oznamoval smerovanie amerických vojenských plavidiel k brehom KĽDR, atómová lietadlová loď Carl Vinson na palube ktorej je skoro 100 viacúčelových F-18, sprevádzaná ďalšími plavidlami vyzbrojenými Tomahawkami, smerovala podľa Defense News citovaného novinami The Washington Post opačným smerom. Do Indického oceánu na vopred ohlásené cvičenie. Spokojne plávala medzi ostrovmi Sumatra a Jáva.
„Posielam tam (ku KĽDR – pozn. red.) veľmi silnú armádu,“ avizoval pritom Trump ešte 12. apríla v rozhovore pre Fox Business Network. Iba niekoľko hodín predtým však v rozhovore pre Fox News zase vyhlásil, že nebude vopred oznamovať plány týkajúce sa KĽDR. „Neurobím to, čo robili iné administrácie, ktoré oznamovali, čo urobia o štyri týždne. To tak nefunguje,“ reagoval americký líder citovaný nemeckým denníkom Die Welt.
Čo bolo cieľom Trumpa?
„Čo chcel Trump? Vystrašiť severokórejského lídra Kim Čong-una? Donútiť ho ukončiť jadrový výskum, ako aj testovanie rakiet?“ položil si otázky aj portál Imperia. Zároveň si odpovedal, že ak to mal Biely dom v pláne, tak mu to nevyšlo. Vzápätí vnuk Kim Ir-sena totiž na vojenskej prehliadke v Pchjongjangu demonštroval vojenskú silu KĽDR a navyše otestoval, aj keď neúspešne, ďalšiu zo strategických rakiet.
V každom prípade Trump sa pokúsil ukázať svetu silu USA, o ktorej hovoril v predvolebnej kampani. Zároveň chcel potvrdiť plán „urobiť Ameriku opäť veľkou“. Mimochodom, aspoň podľa médií, tričká s týmto zámerom vyrobené v Číne možno kúpiť vo Washingtone na každom kroku.
To, že Trumpov pokus demonštratívne napínať svaly vyvolal rovnaký krok Kim Čong-una, dokumentuje práve zverejnené video, na ktorom je zachytená imitácia severokórejského jadrového útoku proti na USA.
Prezidentovi USA to však pred kamerami televízie TMJ4 stačilo, aby upozornil Američanov na možný jadrový konflikt s Pchjongjangom. Ibaže na konkrétnu otázku, či bude vojna, odpovedal vyhýbavo: „Znepokojenie je vždy namieste. Veď nevieme presne, s kým máme do činenia.“
Odborníci na severokórejskú problematiku už varovali Biely dom, že rozporuplné vyhlásenia môžu spôsobiť pokles dôveryhodnosti novej administrácie USA. „Ak sa im vyhrážate a nie je to vierohodné, tak to zmarí vašu politiku voči nim,“ cituje Reuters politológa Joela Wita, bývalého pracovníka ministerstva zahraničia USA.
Na druhej strane ruský vojenský odborník Viktor Baranec zase pre agentúru RIA Novosti vyjadril presvedčenie, že KĽDR bude pokračovať v testoch nových zbraní vrátane nosičov jadrových hlavíc.
„Nie je to žiaden rozmar zo strany Severokórejčanov, ktorí snívajú o spoľahlivom jadrovom brnení. Je to zároveň signál vyslaný Pchjongjangom Washingtonu, Tokiu a Soulu v duchu, chlapci, poďme sa dohodnúť, o čom ale spomínané krajiny nechcú ani počuť,“ tvrdí Baranec.
Pchjongjang pritom neskrýva podráždenie v súvislosti s pravidelnými provokačnými vojenskými cvičeniami pod vedením USA v blízkosti KĽDR. Hlavne preto žiada ako prvý krok ich ukončenie. „Ak americkí a juhokórejskí diplomati majú v sebe čo i len zvyšky pochopenia pre spomínanú požiadavku, tak jej treba vyhovieť. Bol by to krok ku kompromisu,“ je presvedčený ruský vojenský odborník.