Trump najprv strihá

, 21.04.2017 10:00
trump, irán,
Iránsky prezident Hasan Rúhání a Donald Trump, prezident USA. Autor:

USA ignorujú to známe niekoľkokrát meraj a raz strihaj, keď teraz pália proti Iránu z ťažkých diplomatických zbraní, zatiaľ čo ich vojenské lode sa pokojne plavia ďaleko od ázijského kontinentu a cvičia v Indickom oceáne.

„Medzinárodná dohoda o iránskom jadrovom programe neplní funkciu, ktorou je brániť Teheránu vo vývoji jadrových zbraní. (Dohoda) iba odďaľuje dosiahnutie iránskeho cieľa stať sa jadrovou mocnosťou,“ cituje Reuters amerického šéfa zahraničia Rexa Tillersona. V noci na štvrtok tak avizoval možné „prehodnotenie“ dokumentu. Zároveň pridal k „nebezpečnej“ KĽDR aj Irán. Pritom spomínaný dokument uzavrel Teherán v júli 2015 nielen s USA, ale aj s Ruskom, Čínou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom. Stalo sa tak po tom, čo Irán urobil ústupky vo svojom jadrovom programe, čím dosiahol hlavne zrušenie hospodárskych sankcií.

Vyhlásenie Tillersona nasleduje tesne po tom, čo v informačnom liste adresovanom šéfovi Snemovne reprezentantov Paulovi Ryanovi tvrdil opak. Vraj Teherán plní podmienky dohody. Prudký obrat o 180 stupňov tak ako cez kopirák pripomína nedávny škandál okolo tvrdenia Trumpa o blížiacej sa súčasti tichomorskej flotily USA k brehom KĽDR. Pritom plavidlá mali presne opačný kurz. V tejto súvislosti klinec po hlavičke trafil napríklad azerbajdžanský portál Trend.

„Nové americké vedenie v snahe dokázať, že od základu zmení politiku, uskutočňuje nenapraviteľné chyby, ktoré môžu mať nevypočítateľné následky,“ upozorňuje portál s tým, že Trump sa veľmi ponáhľa zbaviť Obamovho dedičstva. „Až tak rýchlo, že vari ani nestíha zvážiť plusy a mínusy radikálnych rozhodnutí,“ dodáva portál.

Do najnovšej protiiránskej paľby sa zapojil aj minister obrany USA Jim Mattis, keď obvinil Teherán, že sa usiluje destabilizovať oblasť. A „pomohol“ si pritom situáciou v Jemene. Pritom nie je tajomstvom, že sú to práve jednotky saudskoarabskej monarchie, spojenca Washingtonu, ktoré s chirurgickou presnosťou likvidujú tisíce jemenských civilistov v tamojšej občianskej vojne.

Washington pritom chrlí výčitky na adresu Teheránu v čase, keď sa napríklad čínske a iránske firmy chystajú počas víkendu podpísať obchodné zmluvy. Konkrétne o prestavbe iránskej atómovej elektrárne v Aráku. Teherán sa pritom zaviazal, že dodrží Američanmi teraz tak spochybňovanú dohodu. Práve spomínaná prestavba bola jedným z najhorúcejších problémov pri dosiahnutí dohody 1 + 6. Tamojší reaktor majú prebudovať tak, aby nemohol produkovať plutónium potrebné pri výrobe atómovej bomby.

„Kovbojské časy sa už skončili,“ odkázal Washingtonu v reakcii na stupňujúce sa útoky iránsky minister obrany Hosejn Dehkán. Podľa neho by si jeho rezortný americký kolega mal uvedomiť, že „vahabistickí teroristi uskutočňujú zločiny v Sýrii a Iraku pomocou amerických zbraní a výzbroje“. Iránsky minister zároveň Mattisovi poradil prečítať si dejiny konfliktov vo Vietname, v Iraku, Afganistane, Somálsku aj v Sýrii a „sústrediť sa na zločiny proti ľudskosti a pokusy dostať sa z blata“.

Americká súčasná „cik-cak“ politika nenechala pokojné ani Rusko. Podľa Michaila Uľjanova, šéfa oddelenia pre otázky nešírenia a kontroly zbrojenia na ruskom ministerstve zahraničia, sú výhrady USA k dohode s Teheránom neprípustné.

„Mám pocit, ako by (Washington) miešal jablká s hruškami. Terorizmus a jadrová dohoda nemajú nič spoločné,“ cituje agentúra RIA Novosti Uľjanova. Zároveň pripomenul, že americkej kritike dohody chýbajú konkrétne dôkazy. Dohody, ktorej podpis búrlivo privítali aj v Európe. Tamojšie vlády sa predháňali v podpisovaní zmlúv o aktivitách na prakticky nedotknutom iránskom podnikateľskom po­li.

Na druhej strane pre Teherán znamenal dokument nové pracovné miesta v čase vysokej nezamestnanosti hlavne medzi majoritnou časťou obyvateľstva, ktorou je mládež. USA však teraz konajú bez ohľadu na záujmy svojich európskych spojencov. „Jednoducho rozhodli, že dohoda je nevýhodná a hotovo,“ sumarizuje portál Trend. A to iba mesiac pred iránskymi prezidentskými voľbami. O voličské hlasy bude bojovať súčasný prezident Rúhání s exprezidentom Mahmudom Ahmadínedžádom, s ktorým má EÚ zlé skúsenosti. Bránil totiž akémukoľvek dialógu. O hlasy sa bude uchádzať aj Ibrahím Raízí, veľká nádej konzervatívnych kruhov.

Najnovšie útoky Washingtonu sú tak vodou na mlyn kandidátovi, s ktorým sa USA nikdy a o ničom nedohodnú. Zároveň odstavia oveľa „priechodnejšieho“ Rúháního.

„Ak budú USA pokračovať v rovnakom duchu, tak vlastne donútia Teherán zastaviť všetky doteraz možné inšpekcie pozorovateľov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), jediného kontrolného zdroja v súvislosti s iránskym jadrovým programom,“ konštatuje panázijský portál Dahab. Podľa väčšiny pozorovateľov je preto naivné domnievať sa, že prípadné opätovné protiiránske sankcie, ktoré Washington plánuje, „umravnia“ Iráncov. Tým skôr, že doterajší trest v podaní sankcií ešte pred podpisom dohody sa minuli účinkom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Irán #Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk