Francúzska volebná ruleta sa roztáča

Žijú v strachu po viacerých teroristických útokoch a hlasovať budú po ďalšom atentáte, pričom nemajú istotu, že sa neudeje nový masaker počas veľkého volebného dňa.

22.04.2017 10:00
debata (35)

„Ešte nikdy sa nehlasovalo v ovzduší toľkých hrozieb,“ podčiarkol denník Le Figaro. Francúzski voliči sa v nedeľu vyberú k prvému kolu prezidentských volieb po streľbe, pri ktorej zahynul jeden policajt. Na slávnej parížskej triede Champs-Élysées ho zavraždil islamský radikál. Ako môže voličov ovplyvniť útok v srdci Francúzska, kde sa uskutočnia významné voľby aj z pohľadu budúcnosti EÚ?

Rozdiely v predvolebných prieskumoch medzi štyrmi hlavnými kandidátmi nie sú veľké. Zasiahne najnovšia správa o vražde významný počet Francúzov tak, že sa priklonia k tým, čo im hlavne sľubujú väčší pocit bezpečia?

Obavy z bezpečnosti aj výsledku hlasovania... Foto: Reuters, BENOIT TESSIER
pariz, policia,policajti Obavy z bezpečnosti aj výsledku hlasovania prevládajú pred nedeľným prvým kolom prezidentských volieb vo Francúzsku. Po tom, čo vo štvrtok na najznámejšej ulici francúzskej metropoly, bulvári Champs–Élysées, po streľbe zahynul policajt, pribudli v Paríži policajné hliadky.

„Takmer všetci prezidentskí uchádzači zdôrazňujú ako prioritu nevyhnutnosť boja proti terorizmu, takže z toho môže vyťažiť nielen krajná pravica,“ poznamenal pre Pravdu profesor Mathieu Guidere z Parížskej univerzity.

Predvolebné nálady v posledných týždňoch posielajú do druhého kola centristu Emmanuela Macrona a líderku krajnej pravice Marine Le Penovú. Nedá sa však vylúčiť, že po novom atentáte získa viac hlasov konzervatívec François Fillon, ktorý sa v prieskumoch pohybuje na nepostupovom treťom alebo štvrtom mieste.

„Vieme, že až viac ako 40 percent voličov tvoria tí, ktorí sú zatiaľ nerozhodnutí, vrátane tých, čo možno neprídu hlasovať,“ podotkol pre Pravdu analytik Francesco Strazzari z Nórskeho ústavu medzinárodných štúdií.

Keďže percentuálny odstup medzi štyrmi favoritmi je malý, atentát na Champs-Élysées by mohol zamiešať s hlasmi v prvom kole, nazdáva sa Strazzari. „Keby tento útok vyvolal pohyb emócií tak, že pohne len s malými percentami, mohlo by to mať dopad na výsledky.“ Doplnil, že bezpečnosť a poriadok sú v stredobode pozornosti Le Penovej a Fillona, takže čerstvé pocity niektorých voličov by im mohli nahrať.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že po atentáte sa zvlášť posilní pozícia líderky krajnej pravice, pretože práve ona najdôraznejšie rozpráva o bezpečnosti, migrácii a islamskom fundamentalizme.

„Lenže znepokojení voliči sa môžu obrátiť, naopak, ku skúsenému konzervatívnemu politikovi, niekdajšiemu premiérovi Fillonovi,“ upozornila stanica BBC. Na druhej strane Macron a aj krajný ľavičiar Jean-Luc Mélenchon nie sú považovaní takpovediac za ťažké politické váhy v oblasti bezpečnosti.

Keby sa potvrdil odhad BBC, Fillon by mohol hovoriť o malom politickom zázraku. Nie tak dávno sa o ňom hovorilo ako o takmer istom postupujúcom do finále, ktoré bude o dva týždne, ale v popularite mu poškodila chamtivosť. Stratil totiž dosť sympatizantov, keď sa prevalilo niekoľko škandálov, hlavne ten, keď vysvitlo, že niekoľko rokov ešte ako člen parlamentu nepochybne fiktívne zamestnával manželku ako svoju asistentku.

O zrejmom dosahu atentátu na francúzske voľby špekuluje aj americký prezident Donald Trump. „Ďalší teroristický útok v Paríži. Ľud Francúzska už toho oveľa viac neznesie. Na prezidentské voľby to bude mať obrovský dopad,“ napísal na Twitteri. Šéf Bieleho domu sa síce vyhol slovám, komu to môže priniesť viac hlasov, ale logicky vyplýva, že môže ísť jedine o Le Penovú či o Fillona.

Ozbrojení policajti hliadkujú na parížskej... Foto: SITA/AP, Christophe Ena
pariz, policia, policajti Ozbrojení policajti hliadkujú na parížskej triede Champs–Élysées. Vo štvrtok večer tam došlo k teroristickému útoku. Oblasť pri Víťaznom oblúku hojne vyhľadávajú turisti.

O politickom kapitáli

Z úcty k pamiatke zabitého policajta síce prezidentskí kandidáti zastavili kampaň v podobe záverečných stretnutí s voličmi, ale o parížskej tragédii nemlčia. Le Penová aj Fillon zhodne tvrdia, že vláda sa nedostatočne stavia k bezpečnostným rizikám.

„Obaja kandidáti sa snažia vytĺcť politický kapitál,“ reagoval predseda vlády Bertrand Cazeneuve, pričom podľa agentúry ČTK poukázal na dôsledné opatrenia v predchádzaní teroristickým hrozbám. Premiér pripomenul, že od novembra 2015, keď došlo k vlne atentátov v Paríži, bolo zabránené až 80-tisíc ľuďom vo vstupe do Francúzska a 117 osôb bolo vyhostených pre teroristickú činnosť na základe štandardných zákonných postupov.

Vieme, že až viac ako 40 percent voličov tvoria tí, ktorí sú zatiaľ nerozhodnutí, vrátane tých, čo možno neprídu hlasovať.
Francesco Strazzari, analytik

Le Penová po najnovšom útoku napríklad opakuje, že sa treba zbaviť Schengenu, čiže považuje za nevyhnutné obnoviť kontroly na hraniciach. Je známa kritickým pohľadom na prisťahovalectvo – ročne by tolerovala príchod maximálne 10-tisíc cudzincov do Francúzska. „Musíme sa postaviť proti islamistickému totalitarizmu,“ reagoval po atentáte Fillon, ktorý sa rétorikou snaží ubrať Le Penovej voličov s protiislamským zmýšľaním.

Macron s Mélenchonom sa zhodujú v tom, že Francúzsko nesmie prepadnúť panike a že teroristi neprinútia ich krajinu padnúť na kolená. Vyhýbajú sa však slovám, ktoré by obsahovali náboženský podtón proti moslimom.

Nech už prvé kolo volieb dopadne akokoľvek, isté je, že výsledok vznikne z rozhodovania voličov, ktoré bude plné obáv, z čoho vyplývajú prísne bezpečnostné opatrenia.

„Premiér Cazeneuve zdôraznil, že nič nesmie narušiť priebeh hlasovania. Oznámil, že v okolí volebných okrskov bude hliadkovať viac ako 50-tisíc policajtov a žandárov, ktorým pomôže 7-tisíc vojakov,“ informoval denník Le Figaro. Mimochodom, vo Francúzsku stále platí výnimočný stav, ktorý bol zavedený po atentátoch v Paríži na jeseň 2015.

Foto: Pravda
francuzsko, volby

Čo sa stalo v Paríži

K útoku na Champs-Élysées došlo vo štvrtok večer. „Bolo to naplánované tak, aby sa to stalo počas záverečnej televíznej debaty prezidentských kandidátov,“ nazdáva sa analytik Strazzari.

Atentát spáchal 39-ročný islamistický radikál Karim Cheurfi. Jedného policajta zavraždil, ďalších dvoch postrelil a zranenia utrpela aj jedna Nemka. Všetci traja sú našťastie mimo ohrozenia života. Útočníka zabili policajti v bleskovo krátkej prestrelke. Zodpovednosť za útok prevzala teroristická organizácia Islamský štát. Cheurfi sa nachádzal na úradnom zozname radikalizovaných moslimov. V minulosti si odpykával dlhoročný trest za pokus o vraždu troch policajtov.

Zastreleným strážcom zákona bol 37-ročný Xavier Jugelé. Vlani dozeral na znovuotvorenie hudobného klubu Bataclan, kde v novembri 2015 teroristi povraždili až 90 ľudí. Jugelé vtedy hovoril o novej nádeji a o nezlomnosti. „Som rád, že sa Bataclan po roku zase otvára. Je to symbolické. Sme tu dnes ako svedkovia. Sme tu, aby sme bránili naše občianske slobody. Tento koncert sa koná, aby oslávil život, aby povedal NIE teroristom,“ zdôraznil pre časopis People.

Otázky a odpovede

Kedy sa rozhodne o budúcom francúzskom prezidentovi?
Teoreticky je to možné už v nedeľnom prvom kole. Je však veľmi nepravdepodobné, že by niektorý z jedenástich kandidátov, medzi ktorými sú štyria hlavní favoriti, získal viac ako 50 percent hlasov. Preto sa viac-menej ráta s druhým kolom, do ktorého postúpia dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Druhé kolo bude o dva týždne – 7. mája.

Kedy bude známe, kto postúpil do druhého kola?
Volebné miestnosti budú otvorené od ôsmej rána a vo väčšine obcí a miest sa zatvoria o siedmej večer, v niektorých veľkých mestách však budú otvorené o hodinu dlhšie. Až po ôsmej večer budú zverejňované prvé odhady výsledkov agentúr na prieskum verejnej mienky. Agentúry však napriek tomu, že posilnia počty svojich anketárov pri volebných miestnostiach, vopred varujú, že ich odhady môžu priniesť veľmi tesné výsledky a ani o ôsmej večer nebude jasné, kto pravdepodobne postúpi do druhého kola. Definitívne výsledky budú známe až po oficiálnom sčítaní zrejme v noci na pondelok.

Prečo je výsledok ťažko odhadnuteľný?
Prieskumy verejnej mienky ukazujú veľmi tesné rozdiely medzi štyrmi hlavnými favoritmi. Analytici z prieskumných agentúr zároveň upozorňujú, že veľký podiel ľudí ani 48 hodín pred voľbami nebolo rozhodnutých, či pôjde voliť. Z tých, ktorí chcú ísť voliť, až tretina v prieskumoch uvádza, že sa stále definitívne nerozhodli, komu dajú svoj hlas. Polovica z nich zvažuje medzi dvoma kandidátmi. Do nedele ich teda môže ovplyvniť akýkoľvek faktor. Hoci sa predvolebná kampaň skončila v piatok o polnoci, ovplyvniť ich môžu napríklad sociálne siete. V skupine zvažujúcich je najviac ľavicových voličov. Voliči extrémnej pravice, naopak, patria k najviac rozhodnutým.

Prečo sú tieto voľby dôležité?
Francúzsko má poloprezidentský politický systém, ktorý bol zavedený ústavou Piatej republiky v roku 1958. Prezident má značné právomoci – menuje premiéra, ktorý je zodpovedný parlamentu, prezident má hlavnú zodpovednosť za zahraničnú politiku a ozbrojené sily. Preto na summitoch EÚ a pri podpisovaní medzinárodných dohôd zastupuje Francúzsko prezident. Výsledok volieb bude teda dôležitý aj pre budúcnosť EÚ. Dvaja z hlavných favoritov vo voľbách – šéfka krajnej pravice Marine Le Penová a krajný ľavičiar a antiglobalista Jean-Luc Mélenchon – chcú totiž meniť vzťahy Francúzska s EÚ a priamo či nepriamo hrozia vystúpením z EÚ.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Francúzsko #francúzske voľby