USA aj Rusko zbroja, Sofia vyváža

„Svetovým rekordmanom v raste výdavkov na armádu sa v minulom roku stalo Lotyšsko, ktoré medziročne investovalo o 44 percent viac. Nasledujú Botswana a Litva s rastom rozpočtu o 35 percent,“ informuje ústav na svoje internetovej stránke sipri.org. Na druhej strane, podľa ústavu cieľ NATO vydávať na obranu dve percentá z HDP splnili iba štyri krajiny: USA, Francúzsko, Grécko a Estónsko. Na opačnej strane zoznamu skončili Nemecko, Kanada a Španielsko.

Jednoznačným lídrom v oblasti vojenských výdavkov sú USA. Navyše prezident Donald Trump už avizoval ich ďalší rast v roku 2018 o 9 percent. Teda v prepočte asi o 54 miliárd dolárov. Nezaostáva ani Európa, ktorá zaznamenala rast už druhý rok za sebou. Za minulý rok to bolo o 2,6 %. Vedie však Taliansko, ktoré do armády investovalo v minulom roku o 11 percent viac. Aj krajiny strednej Európy podľa dokumentu zvýšili výdavky na zbrojenie o 2,4 %.

„Rast nákladov v mnohých stredoeurópskych krajinách čiastočne spôsobilo vnímanie Ruska ako krajiny predstavujúcej zvýšenú mieru ohrozenia,“ komentoval situáciu Simon Wezeman, analytik SIPRI, citovaný BBC. Pritom ruské výdavky na zbrojenie v minulom roku predstavovali iba 27 percent z celkového objemu rovnakých investícií európskych členov aliancie.

„Výrazný pokles armádnych výdavkov zaznamenali v roku 2016 krajiny Strednej Ázie a Južnej Ameriky,“ konštatujú autori dokumentu. Dôvodom má byť pokles cien ropy, ako aj brazílska hospodárska kríza. Pokles ceny ropy zasiahol do investícií na armádu aj Saudskú Arábiu, ktorá ich v rokoch 2015 až 2016 znížila o 25,8 miliardy dolárov. Podobný pokles badať aj v afrických krajinách. Výnimkou je už spomínaná Botswana a Mali.

Najväčší podiel výdavkov na zbrojenie v rámci HDP je v krajinách Blízkeho východu. Napriek poklesu ceny čierneho zlata, a teda menšieho zisku a následných investícií do zbrojenia. V priemere podiel tvorí šesť percent. Je to hlavne v súvislosti s krízou v Sýrii, ale aj s lákavou možnosťou zbohatnúť. Týka sa to nielen výrobcov zbraní, ale aj ich priekupníkov a pravidelných dodávateľov. V tomto smere v popredí zoznamu je dnes najchudobnejšia krajina únie – Bulharsko, ktoré patrí medzi hlavných dodávateľov zbraní a munície do neuralgickej oblasti Blízkeho východu.

Najnovšie to potvrdil aj Boris Rožin, vojenský analytik. „V prístave Burgas nedávno nakladali na plavidlo samohybné húfnice pod kódovým označením ,Klinčeky' minimálne pre jednu divíziu,“ informoval aj portál EADaily. Podľa Rožina možno predpokladať, že spomínaná výzbroj čoskoro zasiahne do bojov v Idlibe alebo v Dará.

„Samozrejme, tak ako aj v minulom roku formálne (ak nejde o tajné dodávky fondov CIA) nakupuje zbrane Saudská Arábia a Katar,“ tvrdí vojenský analytik. Následne ich letecky či po mori reexportujú do blízkovýchodných krajín a ďalej rozdeľujú podľa potrieb prebiehajúcej dnes už ani zďaleka nie občianskej vojny v Sýrii.

Nie je to však iba Blízky východ, kam aj z Burgasu smerujú nákladné plavidlá. Ešte v roku 2014 bol na Ukrajine veľký nedostatok samohybných húfnic, o čom informoval aj portál Military Balance. Podľa neho bulharskú stopu v dodávkach zbraní na Ukrajinu pritom zaregistrovali ešte v rokoch 2014 až 2015. Vtedy sa odrazu vo výzbroji trestného nacionalistického pluku Azov objavili samohybné mínomety Tundža. V tejto súvislosti denník Trud informoval, že iba v marci dánske plavidlo Marianne Danika absolvovalo dve plavby z Burgasu do saudskoarabskej Džiddy. Tony zbraní po preložení smerujú cez Turecko a Jordánsko do Sýrie.

„Vyloženie a naloženie netrvá viac ako 8 až 12 hodín. Následne sa plavidlo vypraví na ďalšiu plavbu s dodávkou zbraní pre džihádistov,“ upozornila aj novinárka Diľana Gajtandžieva, citovaná portálom Novinite. Viaceré zdroje v tejto súvislosti upozorňujú, že dodávky zbraní medzi Burgasom a Džiddou sú také časté, že ich možno pokojne charakterizovať ako pravidelné.