Černobyľ je synonymom ľudského zlyhania

, 28.04.2017 13:00
ukrajina, černobyl
Nový kryt nad poškodeným 4. blokom elektrárne. Autor: ,

Vtedy, pred 31 rokmi, bol víkend. Blížili sa oslavy 1. mája a deti v ZSSR sa už pomaly tešili na trojmesačné prázdniny. Ibaže v noci zo soboty na nedeľu 26. apríla 1986 na štvrtom bloku ukrajinskej Černobyľskej atómovej elektrárne pri meste Pripjať explodoval 4. reaktor. Stalo sa tak počas plánovanej skúšky jedného z bezpečnostných systémov.

„Pri experimente, ktorý sa odohrával za stenami štvrtého bloku, zlyhal ľudský faktor. Počas skúšky, ktorá mala overiť zotrvačný dobeh turbogenerátora, nekontrolovateľne vzrástol výkon reaktora. Palivo sa prehrialo a nastala deštrukcia jeho povrchu,“ pripomínajú viaceré ukrajinské portály osudný moment nielen pre Ukrajincov.

O 1.24 h miestneho času nastali dva výbuchy. Po nich vznikol požiar a únik radiácie. Výsledkom bolo úplné zničenie aktívnej zóny, ako aj hornej časti budovy, v ktorej sa nachádzal reaktor. Výbuch a následný požiar ťažko poškodili aj časť, ktorá chránila pred prenikaním rádionuklidov z jadrového paliva. A tak celých desať dní, až do 6. mája, prenikali do ovzdušia. Katastrofa sa dodnes považuje za najhoršiu jadrovú a ekologickú haváriu v histórii.

Starý kryt nad poškodeným 4. blokom elektrárne.
Starý kryt nad poškodeným 4. blokom elektrárne. Autor: Boris Latta, Pravda

Vo vtedajšom Sovietskom zväze bolo veľmi ťažké prekonať bariéru cenzúry a zistiť pravdu. Ľudia tak museli veriť vládnej moci aj v prípade tragédie v Černobyli.

„Prvá správa sa objavila v sovietskych médiách až 36 hodín po mimoriadnej udalosti na 4. reaktore. Agentúra TASS 28. apríla 1986 oznámila, že na Černobyľskej atómovej elektrárni sa stala nešťastná udalosť,“ pripomína politológ Dmitrij Kornejčuk pre portál RIA Novosti Ukrajina. Mlčanie a nedostatočné informovanie ľudí boli živnou pôdou pre rôzne „zaručene nezaručené“ informácie, špekulácie a konšpiračné teórie. V každom prípade väčšina obyvateľov Ukrajiny, Bieloruska a Ruska nevedela nič o Černobyli. Podľa dostupných dokumentov niektoré stranícke špičky vrátane členov ÚV KSSZ navrhovali zrušiť prvomájové manifestácie. Neúspešne. Vraj netreba šíriť paniku. Sprievody sa konali aj v bývalom Československu a až neskôr sa odporúčalo obyvateľom neotvárať okná a zdržovať sa čo najmenej mimo uzavretých miestností.

Vtedajší stranícky líder Michail Gorbačov napokon informoval o havárii až vtedy, keď sa už nedalo nič skrývať a rádioaktívny mrak sa z Ukrajiny šíril na sever od elektrárne smerom na Bielorusko a následne do Škandinávie, ale zasiahol aj časť strednej a západnej Európy.

Neodmysliteľná výstupná kontrola pri opúšťaní...
Neodmysliteľná výstupná kontrola pri opúšťaní zamorenej 30-kilometrovej zóny. Autor: Boris Latta, Pravda

Tento rok si svet po prvý raz pripomenul černobyľskú katastrofu ako medzinárodný deň. Stalo sa tak po tom, čo o tom rozhodlo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 8. decembra 2016. „Jedným z cieľov tohto nového medzinárodného dňa v kalendári je lepšie poznať dlhodobé dôsledky havárie v Černobyľskej atómovej elektrárni,“ konštatuje dokument OSN citovaný portálom energia.sk.

Výroky živých svedkov tragédie pre Pravdu

Viktor Nikiťuk, plukovník dopravnej polície vo výslužbe, ktorého do zamorenej zóny povolali medzi prvými, aby s ostatnými dohliadal na poriadok:
„Sú to spomienky na tisíce hrdinov, ktorí bojovali s niečím, čo nikdy predtým nezažili. V prvých dňoch si väčšina myslela, že ide iba o požiar. O hrozbe rádioaktivity si vtedy šepkali najzasvätenejší. Z kolegov už nežije ani jeden…Väčšina do roka odišla na onen svet. Ostali po nich rodiny, siroty. Boli oblasti, kde ste mohli dostať za hodinu päť röntgenov, ale boli aj miesta, kde ste nazbierali 29 röntgenov. To je môj prípad. Podľa lekárov nie je to smrteľná dávka, ale následky cítim dodnes. Boli však aj takí, čo schytali aj osemsto röntgenov. Ale to sa odohralo nie 26. apríla, v deň explózie, ale neskôr. Keď do zóny prišli vojaci a odborníci.“

Vladimir Verbickij, pracovník Správy zamorenej oblasti:
„V priamo postihnutej oblasti sa v čase havárie nachádzalo 96 obývaných miest. Celkový počet evakuovaných ľudí dosiahol 125-tisíc. Háčik je však v tom, že v čase od roku 1986 do roku 1987 prešli zasiahnutou oblasťou približne dva milióny ľudí. Boli to rôzni odborníci, ktorí sa aktívne zúčastnili na záchranných prácach.“

Olexandr Usajev, vedúci oddelenia ekológie a ochrany práce v Úrade pre minimalizáciu následkov černobyľskej havárie so sídlom v Černobyli: „Najväčší únik rádioaktivity za hranice oblasti vzniká však vodnou cestou. Až 90–95 percent rádionuklidov sa dostáva von cez riečku Pripjať a ďalej do Dnepra. Pritom v oblasti spomínaného toku žije približne 30 miliónov ľudí. A ten sa ešte vlieva do Čierneho mora… Aj preto sme ihneď po havárii začali s budovaním rôznych vodných hrádzí, ktoré majú znížiť nebezpečenstvo prenikania rádioaktivity do riečky Pripjať. Už v prvých rokoch sme postavili okolo 130 takýchto objektov. Napokon sa však ukázalo, že ich efektívnosť nesplnila naše očakávania.“

Nikolaj Steinberg, v čase tragédie hlavný inžinier v elektrárni:
„Samotný poškodený objekt 4. reaktora je stabilizovaný.“

Úložiská 1 a 2

6. 6. 2016 – skončilo sa desaťročné odstraňovanie paliva zo štyroch reaktorov a ich umiestnenie do Úložiska 1.
381 000 000 eur – náklady na výdavky Úložiska 2, ktoré začne fungovať v 3. štvrťroku 2018.

Obete havárie

  • 1 961 000 z toho 418 777 detí – počet ukrajinských obetí k 1. januáru 2016
  • 190 ton – rádioaktívneho materiálu sa dostalo do ovzdušia
  • 30-kilometrová zóna – zamorená rádioaktivitou
  • 160 000 km2 – zasiahnuté územie (Ukrajina, Bielorusko, Rusko)
  • 31 – prvé obete havárie
  • 134 – robotníci zasiahnutí v prvý deň veľkou radiáciou
  • 600 000 – likvidátorov havárie, ktorí dostali vysoké dávky žiarenia
  • 28 – ľudí zomrelo v prvých mesiacoch po havárii
  • 4 000 – celkový počet mŕtvych podľa Svetovej zdravotníckej organizácie
  • 2 150 000 000 e­ur – predpokladané náklady na úplné odstránenie následkov havárie odhadnuté na 100 rokov

Zdroj: Černobyľské fórum

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výbuch #atómová elektráreň #Černobyľ #ZSSR #reaktory
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku