Čierna Hora disponuje asi 2 000 vojakmi a má prístup k Jadranskému moru. Ďalšie krajiny, ktoré majú prístup k tomuto moru, teda Albánsko, Chorvátsko a Taliansko, už v NATO sú.
Proti členstvu Čiernej Hory v aliancii sa postavilo Rusko, ktoré túto balkánsku krajinu dlhodobo považuje za oblasť svojich záujmov. Čierna Hora Rusko viní z prípravy zmareného pokusu o prevrat počas volieb vlani v októbri. O to sa vraj Rusko pokúsilo, aby zamedzilo členstvu Čiernej Hory v NATO. Rusko toto obvinenie odmieta.
Premiér Čiernej Hory Duško Marković zákonodarcom povedal, že členstvo v NATO bude zárukou bezpečnosti, ekonomického pokroku a regionálnej stability. „Toto zhromaždenie má možnosť urobiť rozhodnutie, ktoré si budú ľudia pamätať, pokiaľ bude existovať Čierna Hora,“ povedal. „Na tento deň sa bude spomínať ako na jeden z najpozitívnejších v histórii,“ dodal.
Na proteste, ktorý sa uskutočnil pred budovou, kde sa hlasovalo, ľudia skandovali „zrada“ a „zlodeji“. Na jednom z transparentov bolo napísané: „Vrahovia z NATO, vaše ruky sú postriekané krvou!“. S členstvom nesúhlasí ani niekdajší prezident krajiny Momir Bulatović, ktorý povedal, že ratifikácia dokumentu je výsledkom nátlaku a lží.
Lídri opozície sľubujú, že ak sa dostanú k pomoci, vyhlásia o členstve Čiernej Hory v NATO referendum.
Obyvatelia Čiernej Hory, ktorých je 620 000, sú rozdelení na stúpencov prozápadnej politiky a na tých, ktorí veria v spojenectvo s ortodoxnými kresťanmi a prikláňajú sa tak skôr k Srbsku a Rusku.
Rusko aj proruská opozícia v Čiernej Hore ako dôvod nesúhlasu s členstvom taktiež uvádzajú bombardovanie Juhoslávie v roku 1999.
Čierna Hora bola prizvaná do NATO v decembri 2015. Protokol o pristúpení ratifikovali predstavitelia 27 z 28 členských krajín aliancie. Zostávajúci súhlas musí vydať Španielsko, ktorého senátori o ratifikácii budú hlasovať 17. mája.
Pristúpenie Čiernej Hory k NATO bude prvým rozšírením Severoatlantickej aliancie od roku 2009, keď do organizácie vstúpili Albánsko a Chorvátsko.