"Gruzínsko je pre Slovensko najdôležitejší partner na východe spolu s Ukrajinou v kontexte rozširovania NATO a EÚ,“ zdôraznil v rozhovore pre Pravdu po návšteve tejto kaukazskej krajiny.
Aké posolstvo ste priniesli do Tbilisi?
Najprv si dovolím pripomenúť význam Gruzínska v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí. Významne pomáha v operácii NATO v Afganistane a tiež v misii EÚ v Stredoafrickej republike, a to napriek tomu, že zatiaľ nie je členom týchto dvoch organizácií. V Gruzínsku som podčiarkol, že Slovensko podporuje jeho územnú celistvosť a medzinárodne uznávané hranice, neuznáva okupáciu Južného Osetska a Abcházska. Zároveň že súhlasí s politikou otvorených dverí EÚ a NATO, čo znamená aj našu podporu gruzínskych integračných ambícií.
Gruzínsko by sa síce veľmi rado videlo v NATO, ale prekážkou možného členstva je nevyriešený územný spor v súvislosti s Abcházskom a Južným Osetskom. Vyzerá to na začarovaný kruh, pretože vôbec nič nenasvedčuje, že by sa tieto oblasti mohli znovu dostať pod gruzínsku kontrolu.
Skutočnosť, že Gruzínsko má približne 20 percent územia okupovaných Ruskom, je najväčším problémom pri jeho integračných snahách. Výsledkom je rozpor medzi dvomi princípmi NATO. Kandidátsky štát musí mať vyriešené otázky územnej celistvosti, aby nevniesol problémy do aliancie. Zároveň platí, že rozhodnutie o vstupe je suverénna záležitosť danej krajiny a členov NATO, čiže nikto tretí, v tomto prípade Rusko, nemá právo veta.
Tým však, že trvá okupácia dvoch entít, sa to ťažko uplatňuje a dáva to možnosť Moskve ovplyvňovať strategickú situácie nielen v Gruzínsku, ale v celom regióne. Túto dilemu skôr či neskôr musíme vyriešiť, aj vzhľadom na to, že jedným zo záverov summitu aliancie v roku 2008 je verejný prísľub, že Gruzínsko sa raz stane členom NATO.
Pokiaľ ide o vojenskú oblasť, gruzínska armáda je vynikajúco pripravená na vstup do aliancie, čo dokazuje aj spomínaným úsilím zúčastňovať sa na operáciách v zahraničí. Gruzínsko aj v Afganistane, aj v Stredoafrickej republike prispelo druhým najväčším kontingentom.
Otázka znie aj tak, či a ako kandidátsky štát môže prispieť ku kolektívnej bezpečnosti NATO. Dá sa kladne odpovedať v prípade Gruzínska?
Prispelo by menšou, ale kvalitnou armádou. Gruzínske pozemné sily budú mať po reforme štyri brigády, čo je, mimochodom, dvojnásobne viac v porovnaní so Slovenskom. Doteraz mali Gruzínci päť brigád, ale predstavitelia ministerstva obrany hovoria, že cieľom reformy a reorganizácie je zvýšiť bojaschopnosť a akcieschopnosť síl.
Podotýkam, že prínos budúceho člena NATO závisí nielen od veľkosti krajiny. Politická ochota prispieť do kolektívnej obrany je nemenej dôležitá. Niekto môže mať veľké ozbrojené sily, ale prejavuje slabý záujem pomáhať. Gruzínsko síce nie je veľké, ale čo sa týka odhodlania, je príkladnou krajinou. Pripomínam, že v Afganistane malo v určitom čase až približne 1 800 vojakov, čo je na krajinu veľkosti Slovenska impresívne číslo. Veľmi dôležité je, že Gruzínci majú skutočnú vôľu podieľať sa na kolektívnej bezpečnosti. Takže ich vstup do NATO by bol aj pre alianciu prínosom.
Ako Gruzínsko vidí budúcnosť vzťahov s Ruskom? Existuje obava z novej vojny?
Gruzínsko opakovane hovorí, že napriek pätine okupovaného územia chce riešiť územný problém mierovou cestou. Na druhej strane pretrváva existenčný strach z Ruska, ktoré má rozmiestnené vojenské sily 40–50 kilometrov od gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi. Určite by sa nikomu nežilo dobre v takomto prostredí. Navyše celkovo v Abcházsku a v Južnom Osetsku sa nachádzajú pomerne silné ruské jednotky.
Gruzínsko dáva nemalé prostriedky na obranu. Má obyvateľstvo pochopenie pre tieto náklady napriek pocitu ohrozenia, o ktorom hovoríte?
Už to nie je tak veľa peňazí, ako to bolo po rusko-gruzínskej vojne. Výdavky na obranu sa aktuálne pohybujú pod dvoma percentami hrubého domáceho produktu. Dôležité je, že v Gruzínsku existuje výrazná podpora pre vstup do NATO. Rovnako to platí v súvislosti s EÚ.
Euroatlantická orientácia Gruzínska nie je iba snahou politickej elity, ale v prvom rade vyplýva z jednoznačnej vôle národa. Za členstvo v NATO sa vyslovuje približne 80 percent občanov, za vstup je do EÚ je okolo 90 percent. Nejde o zistenie jedného prieskumu. Je to dlhodobý trend verejnej mienky.
Okrem Tbilisi ste navštívili aj regióny niekde pri Abcházsku alebo Južnom Osetsku?
Bol som sa pozrieť na misiu EÚ, ktorá monitoruje administratívnu hranicu medzi okupovaným Južným Osetskom a zvyškom Gruzínska a následne som prišiel aj na hraničnú líniu. Sú to veľmi silné momenty, keď človek vidí dediny rozdelené na dve časti ostnatým drôtom.
Nedobrovoľne sú rozdelené aj rodiny a ľudia napríklad nemôžu ísť na cintorín, pretože sa nachádza za kontrolnou čiarou. Pritom pre Gruzíncov je návšteva hrobov blízkych zosnulých tiež veľmi dôležitým momentom. Nehovoriac o tom, keď nesmú prísť niekomu na pohreb. Považujem za tragédiu, že v Európe sú v roku 2017 ešte stále ostnaté drôty.