Namiesto oddychujúcich si v tamojšej rezidencii ruského prezidenta Vladimira Putina podávajú kľučky politickí lídri.
Najprv v utorok nemecká kancelárka Angela Merkelová a o deň neskôr turecký prezident Recep Erdogan. A medzitým Putin telefonoval s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Počas tretieho kontaktu dvoch lídrov okrem lakonického konštatovania o spoločnom zápase s terorizmom v asi 30-minútovom telefonáte najviac rezonovala informácia o potvrdenom osobnom rokovaní oboch politikov.
Foto: Reuters
„Vladimir Putin a Donald Trump sa vyslovili za pokračovanie telefonických kontaktov a rovnako podporili uskutočnenie osobného stretnutia v súvislosti so summitom skupiny G20, ktorý bude 7. a 8. júna v Hamburgu,“ znela informácia z Kremľa popri zmienke o „vecnom a konštruktívnom“ rozhovore. Biely dom zase charakterizoval rokovanie ako „veľmi dobré“.
„Chápem to tak, že iba začal (politiku Donald Trump – poz. red.). Dajte mu šancu,“ komentovala ešte pred telefonátom prezidentov Maria Zacharovová, hovorkyňa Kremľa, ochladenie vzťahov Moskva – Washington.
Idylka to však ani zďaleka nebola. Aj keď za pol hodiny sa podarilo akurát pripomenúť trecie plochy v otázke riešenia sýrskeho problému, ako aj tému súvisiacu s KĽDR. A možno v „zákulisí“ aj turecký faktor nielen vo vývoji v Sýrii, ale aj v Iraku. Hlavný krok sa však očakáva na už spomínanom rokovaní Putin – Trump v nemeckom Hamburgu. Práve preto pútala pozornosť aj stredajšia návšteva Erdogana v Moskve.
Foto: Reuters
„Na našich pleciach leží veľmi dôležitá práca, obrovská zodpovednosť. Verím, že naše spoločné kroky zmenia osud celej blízkovýchodnej oblastí,“ nahral turecký prezident na smeč Putinovi, ktorý netají, že Rusko má globálny záujem vrátiť sa do neuralgickej časti sveta.
Za pochopenie Ankary však Erdogan očakáva zlepšenie obchodovania s Ruskom a v neposlednom rade i dodávky ruských zbraní vrátane moderných protiraketových systémov S-400. Podľa Kremľa ide síce o „citlivý“ problém, ale z Moskvy už zaznelo, že v prípade dodávky musia Turci za „štvorstovku“ zaplatiť v plnom rozsahu. Teda žiaden barter.
Ankara chce pritom dosiahnuť objem obchodu s Ruskom vo výške 100 miliárd dolárov. A to je hlavný dôvod, prečo je za zrušenie protiruských sankcii v čase, keď vzťahy s Európou sú na bode mrazu.
„Existujú vzájomné obchodné obmedzenia. Ich zrušenie závisí od ústupkov tej-ktorej strany v politickej oblasti. Ibaže zatiaľ v tomto smere existujú obrovské rozpory,“ pripomenul pre agentúru RIA Novosti blízkovýchodný politológ Anatolij El Murid. Podľa neho práve preto by bolo omylom očakávať rýchle riešenie v otázke politického riešenia sýrskej krízy.
Podľa viacerých pozorovateľov je Erdogan napriek všetkému až priveľký optimista. A to na pozadí pravdepodobnej dohody Washingtonu a Moskvy týkajúcej sa amerického podielu na kontrole turecko-sýrskej hranice, cez ktorú získavali islamskí teroristi všestrannú podporu. Navyše USA nemajú záujem o vojenské potýčky tureckej armády s ozbrojenými zložkami sýrskych Kurdov podporovaných Washingtonom. Ankara ich však rovnako ako príslušníkov tureckej PKK považuje za teroristov.
Foto: Reuters
„Hovorili sme aj o možnosti bezpečnostných zón. Nie je dôležité, ako sa budú volať. Či bezpečnostné, alebo bezletové. Lietať sa nad nimi nebude, ak v nich nebudú vojenské aktivity,“ povedal Putin na záverečnej tlačovej konferencii.
V tejto súvislosti zdôraznil, že vznik spomínaných zón by znamenal nový začiatok dialógu, výsledkom ktorého by malo byť jednotné sýrske vedenie. „O tom však musia rozhodnúť samotní Sýrčania,“ zopakoval ruský postoj prezident Putin s tým, že boj s teroristami bude pokračovať rovnako, ako aj spolupráca spravodajských služieb oboch krajín.
Veľa sa hovorilo aj o obmedzení vývozu tureckých paradajok do Ruska. Putin pripomenul, že viaceré obchodné obmedzenia vznikli po tragickej smrti ruského vojenského pilota. „Museli sme dodávky nielen paradajok, ale napríklad aj textilu nahradiť vlastnými silami. Obmedzenie sa týka aj Turkov pracujúcich v Rusku. Naše podniky nabrali pôžičky garantované štátom a nebolo by teraz korektné nechať ich v štichu obnovením tureckého importu. Posun však existuje. Napriek tomu sme požiadali tureckých kolegov o trpezlivosť. Obmedzenia nebudú trvať večne,“ dodal ruský líder.
Prezident Erdogan zase konštatoval, že obaja politici rokovali nielen o paradajkách. „Sú skutočne kvalitné a lacné, ale sme už za etapou normalizácie. Sme ďalej,“ dodal turecký líder. Dôležité však je, ako sa Putin a Erdogan zhodli o. i. na obsahu a cieľoch nastávajúceho ďalšieho kola rokovaní v rámci summitu v kazašskej Astane o sýrskom probléme, o čom pravdepodobne rokoval deň predtým aj Trump s ruským lídrom.