Výskum: Proruské extrémistické skupiny v Európe využívajú revizionistické sklony

06.05.2017 20:48

Pravicovo-extrémistické organizácie, ktoré sa tradične zaoberali hlavne národnostnými, náboženskými a sexuálnymi menšinami, sa od začiatku krízy na Ukrajine začali postupne preorientovávať na geopolitické otázky.

Okrem odporu k NATO a Európskej únii ich spravidla spájajú sympatie k Rusku a Vladimirovi Putinovi, ktorý často figuruje ako ich ideologický a politický vzor. Vyplýva to z najnovšieho výskum maďarského inštitútu Political Capital, o ktorom informoval GLOBSEC Policy Institute.

Najnovší výskum Political Capital je prvým výskumným projektom, ktorý sa špecificky zameriava na dôsledky stratégie Ruska na päť krajín stredoeurópskeho regiónu – Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a Slovensko. Miestni odborníci z každej uvedenej krajiny skúmali, do akej miery stratégia Kremľa podporuje okrajové, extrémistické alebo polovojenské organizácie s cieľom narušenia bilaterálnych vzťahov s Ukrajinou a USA.

Výskum Political Capital objavil mnoho organizácií s ideologickými, ako aj osobnými väzbami na ruských podnikateľov, politikov a diplomatov. „Tieto väzby sa zdajú byť dôkazom širšej snahy Kremľa o destabilizáciu regiónu práve podporou takýchto separatistických, revizionistických a ultranaciona­listických organizácií v regióne,“ informuje GLOBSEC Policy Institute. Organizácie tak predstavujú bezpečnostné riziko pre krajiny v rámci uvedeného regiónu.

Viac sporov medzi krajinami spolu s väčším strachom a nedôverou v regióne totiž podľa GLOBSEC Policy Institute nahráva Kremľu do kariet. „Cieľom hlavnej stratégie Moskvy je zneužitie slabých článkov stredoeurópskeho regiónu, akými sú napríklad aj príkre spomienky na vzájomné územné spory v minulosti, nacionalistické a separatistické sklony či náznaky šovinistických ideológií, ktoré sľubujú, že tieto národy urobia znova veľkými,“ dodávajú.

Podľa prieskumov verejnej mienky sú okrem xenofóbneho nacionalizmu v regióne prítomné aj tzv. revizionistické a expanzívne sklony. Dôkazom môžu byť nasledovné kladné odpovede obyvateľov príslušných krajín na otázku „Patria časti susediacich krajín nám?“: Bulharsko 66 percent, Maďarsko 61 percent, Rusko 58 percent, Poľsko 51 percent, Česko 40 percent a Slovensko 29 percent.

Päť prípadových štúdií jednotlivých krajín ako komparatívna analýza regiónu boli pripravené v spolupráci s odborníkmi a investigatívnymi novinármi z jednotlivých krajín, za Slovensko to boli Grigorij Mesežnikov a Radovan Bránik. GLOBSEC Policy Institute sa zapojil do prípravy publikácie.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výskum #extrémizmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku