Rupnik: Je to Macronova výhra. Nebol to len hlas proti Le Penovej

"Skoro by som povedal, že teraz sa to pre Emmanuela Macrona iba začína. Je otvorená otázka, či bude mať prostriedky na uplatnenie svojho programu,“ povedal pre Pravdu po druhom kole prezidentských volieb známy francúzsky politológ Jacques Rupnik.

, 08.05.2017 20:00
debata (11)
Jacques Rupnik

Nakoľko je úspech Emmanuela Macrona v prezidentských voľbách jeho víťazstvom a nakoľko Francúzi skôr volili proti Marine Le Penovej?
Je to predovšetkým jeho výhra. Zvíťazil dvojtretinovou väčšinou. Nedá sa to zredukovať len na negatívne hlasovanie. Macron založil hnutie, predstavil program. Vo Francúzsku je dvojkolový systém prezidentských volieb. Bol tu tucet kandidátov.

Macron predsa vyhral už v prvom kole. Médiá z celého sveta sa sústredili na Le Penovú. A pritom sa ukázalo, že sa do druhého kola dostala len tesne, keď malým rozdielom porazila kandidáta Republikánov Françoisa Fillona.

V každých voľbách sa, samozrejme, hlasuje za niečo aj proti niečomu. Áno, v druhom kole nabral Macron aj hlasy voličov, ktorí chceli dať za každú cenu najavo, že odmietajú Le Penovej program, ale aj jej osobu.

Čo bolo najsilnejšou Macronovou stránkou vo voľbách? Dokázal ponúknuť istú víziu Francúzska, s ktorou sa väčšina voličov dokázala stotožniť?
Musí existovať vízia a tú zároveň niekto musí stelesniť. Funguje tak politika. Môžete mať skvelý program. Ale musíte presvedčiť ľudí. Macronovi sa podarilo niečo mimoriadne. Vstúpil do politickej hry, v ktorej sme boli zvyknutí pohybovať sa podľa politických strán. Za normálnych podmienok tieto dominujú. Macron sa však presadil. Mal však aj veľké šťastie.

V čom spočívalo?
Môžete inšpirovať ľudí programom zmeny, ponúknuť im nádej, niečo pozitívne. V Macronovom prípade to bol práve kontrast s mnohými inými kandidátmi vrátane Le Penovej. Tí ťažili predovšetkým z negatívnych pocitov. Ale okrem pozitívnej zmeny potrebujete aj šťastie. Macron ho mal.

Končiaci prezident François Hollande nešiel do volieb. Socialisti vybrali kandidáta, ktorý tam ani nemal byť. Fillonovi zase iba pred pol rokom všetci pripisovali takmer isté víťazstvo, ale jeho kampaň skolabovala pre aféry so zneužitím verejných prostriedkov. Z Macronovho pohľadu to bolo mimoriadne šťastie.

Je voľba Macrona protestom proti tradičnej politike?
Je to protest proti politickému systému a stranám, ktoré sa striedajú pri moci a nie sú schopné vyriešiť niektoré zásadné problémy. Macron nekandidoval napríklad za socialistov. Založil vlastné hnutie. Už to svedčí o tom, že nie je spokojný s existujúcou straníckou ponukou. Ale je to aj protest proti tomu, ako sa politika delí len na pravicu a ľavicu.

Čo predstavuje Macron?
Keď chcete povedzme riešiť problém reformy pracovného trhu, tak to nie je tak, že pravica žiada iba trhové pravidlá a ľavica iba dohliada na sociálne istoty. Macron povedal, že potrebujeme niečo medzi tým. Potrebujeme flexibilitu na trhu práce, ale zároveň je nevyhnutné zaručiť isté sociálne istoty.

Macron premosťuje pravicu a ľavicu. Rovnako, keď žiada viac morálky do verejného života. Jedným z prvých zákonov, ktoré asi ponúkne, bude legislatíva týkajúca sa konfliktu záujmov. Verejnosť si to žiada a nie je to ani pravicové, ani ľavicové.

Macron bol jediným významným jednoznačne proeurópskym kandidátom. Európa je jeho silná téma. Ale opäť to nie je len pravicové či ľavicové. Tradičné strany sa striedali pri moci a nedokázali vyriešiť niektoré problémy.

Francúzsko má desaťpercentnú nezamestnanosť. Už nie je tým tradičným rovnocenným partnerom Nemecka na úrovni Európskej únie. Musíme s tým niečo urobiť. Macron ponúka mnoho reforiem, ktoré však nie sú v klasickom poňatí pravicové alebo ľavicové. Sú to opatrenia, ktoré krajina potrebuje. Zdá sa, že dve tretiny voličov na to reagovali pozitívne.

Bude mať Macron reálnu silu presadiť reformy?
Je to ten najťažší krok. Skoro by som povedal, že teraz sa to pre Macrona iba začína. Sú to pre neho akoby štyri kolá volieb. Dve prezidentské. A potom dve v parlamentných voľbách v júni. Vo Francúzsku máme hybridný systém.

Prezident vymenúva premiéra a robí zahraničnú politiku. Ale hlava štátu nemôže presadiť svoje návrhy, pokiaľ nemá predseda vlády dôveru snemovne. Logika by hovorila, že keď teraz ľudia volili prezidenta a jeho program, dajú mu hlas aj v parlamentných voľbách. Ale ako vieme, v politike nie vždy funguje logika.

Je to veľký otáznik nad tým, ako by mohol Macron fungovať bez straníckeho zázemia. Mám totiž dojem, že tradičné politické strany sa po prezidentskej porážke spamätajú a v parlamentných voľbách sa zase dostanú na koňa. A je tu aj Le Penovej Národný front, ktorý bude bojovať. Je to teda otvorená otázka, či bude mať Macron prostriedky na uplatnenie programu.

Je možné, aby našiel väčšinu naprieč politickým spektrom?
Macron bude musieť pritiahnuť k svojmu programu centristických poslancov sprava aj zľava. Bola by to nová forma ad hoc koalície. Nikto nemá jednoduchý recept na to, ako to urobiť a bude to asi dosť napínavé.

Prvá Macronova zahraničná cesta má smerovať do Berlína. On veľa hovoril o tom, aký je Európan, ale zároveň upozorňoval aj na potrebné reformy EÚ. Ako sa bude Macron správať k únii?
Vidím priamu súvislosť medzi reformami, ktoré chce doma presadiť, a dôveryhodnosťou, ktorú chce získať v Európe. Únia je pre neho nevyhnutná pri riešení problémov. Pozrite sa na otázku migrácie, hraníc, Schengenu.

Pokiaľ odmietame riešenie Len Penovej, že sa uzavrieme do seba, musíme sa starať o európske riešenie. Rovnako je to v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Žiadna krajina nemôže sama vyriešiť problémy v našom susedstve, ako kolabujúce štáty, konflikty a migračné prúdy. Európa potrebuje návrat k politickej dimenzii.

EÚ sa zredukovala na ekonomický priestor. Ale Európa je predovšetkým politický projekt a táto myšlienka sa podľa mňa s Macronom vráti. Máme tu však na jednej strane brexit a na druhej strane znepokojujúci vývoj v strednej Európe, najmä v Maďarsku a Poľsku, ale nielen tam. Sú krajiny, ktoré sa odkláňajú od liberálneho modelu demokracie.

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlási konzultácie proti Bruselu a zároveň chce peniaze z Bruselu. Macron hovorí, že sa na to nemôžeme len tak pozerať. Únia musí nájsť politickú odpoveď. Jej zakladajúci členovia, eurozóna. Znamená to aj obnoviť francúzsko-nemecké partnerstvo. A na programe je viacrýchlostná Európa.

Teda skupiny krajín, ktoré považujú úniu za politický projekt, sa budú snažiť o prehĺbenie integrácie. Bude otvorená aj ostatným. Ale kto sa nechce zúčastniť, kto vyhlasuje hnutia proti Bruselu, nemá nárok brzdiť iných. Macron sa bude snažiť o politickú Európu.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Jacques Rupnik #Emmanuel Macron #francúzske prezidentské voľby
Flowers