Mun Če-in (64) včera už aj nastúpil do úradu. Po týždňoch stupňovania sa napätia na Kórejskom polostrove sú politické zmeny v Soule príležitosťou na riešenie niektorých problémov.
Liberál Mun sa do úradu dostal po predčasných voľbách, keď z postu hlavy štátu odvolali Pak Kun-hje. Konzervatívnu prezidentku obviňujú z korupcie. Otázky domácej politiky boli v prezidentskej kampani podľa miestnych pozorovateľov dôležitejšie ako problém Severnej Kórey. Ale režim diktátora Kim Čong-una, ktorý vlastní jadrové zbrane, je dlhodobou výzvou pre Soul aj medzinárodné spoločenstvo.
Mun by pritom rád zintenzívnil kontakty so severným susedom. Jeho otec bol utečencom z KĽDR. "Okamžite sa budem snažiť vyriešiť bezpečnostnú krízu. Ak to bude potrebné, poletím priamo do Washingtonu. Pôjdem do Pekingu a Tokia, a keď na to budú vytvorené správne podmienky, pôjdem aj do Pchjongjangu,“ vyhlásil včera Mun.
Náročná diplomatická pôda
Nový prezident si do svojej vlády už vybral viacero ľudí spojených s takzvanou slnečnou politikou. Na začiatku tohto storočia to bola snaha o dialóg s KĽDR, spojený aj s ekonomickými kontaktmi Soulu a Pchjongjangu.
Odvtedy je však situácia predsa len iná. Režim Kim Čong-una má k dispozícii pravdepodobne viac ako desať atómových bômb. Zároveň Severná Kórea pracuje na vývoji rôzneho typu rakiet a testuje ich.
Prezident Mun sa bude musieť pohybovať na náročnej diplomatickej pôde. Na jednej strane má nevyspytateľný režim KĽDR. Vo Washingtone zase sedí prezident Donald Trump, ktorého úmysly smerom k Pchjongjangu sú dosť nejasné. A potom je tu aj Čína, ktorá má ekonomické páky na severokórejský režim a určite si neželá konflikt.
"Mun prejavil ochotu navštíviť suseda a stretnúť sa aj s autoritatívnym diktátorom Kim Čong-unom, ak to prispeje k zníženiu napätia. Rád by sa vrátil k projektu cezhraničného obchodu a ekonomickej spolupráce. Jeho zvolenie sa dá pokladať aj za voľbu Juhokórejčanov, ktorí ňou odmietli výraznejšie nepriateľský postoj Trumpa ku KĽDR. Väčšina obyvateľov dúfa, že bude možné vrátiť sa k pokojnejšiemu prístupu k Severnej Kórei,“ reagoval pre Pravdu expert na región Craig Mark zo Spoločnej ženskej univerzity v Tokiu.
Otázka Kórejského polostrova má globálny charakter
Preto sa Mun nemôže sústrediť len na Severnú Kóreu. Otázka Kórejského polostrova má globálny charakter. Počas kampane Mun neskrýval, že nie je úplne nadšený tým, že USA v Južnej Kórei rozmiestnili systém protiraketovej obrany známy pod skratkou THAAD. Najmä keď Trump zrazu vyhlásil, že by zaň mal Soul zaplatiť miliardu dolárov. Tento výrok rýchlo „žehlil“ poradca pre národnú bezpečnosť H. R. McMaster, ale k pokoju to neprispelo. THAAD zároveň kritizuje Čína, ale aj Rusko s tým, že vraj narúša strategickú rovnováhu v regióne.
Systém má však chrániť aj 29-tisíc amerických vojakov, ktorí zaisťujú bezpečnosť Južnej Kórey. Podľa bezpečnostného experta Roberta Kellyho Peking kritikou protiraketovej obrany najmä skúša svoj vplyv na politiku Soulu a strategická rovnováha v oblasti nehrá veľkú úlohu.
"THAAD dokáže zostreliť rakety v ich záverečnej fáze letu. Prečo Čína a Rusko proti nemu namietajú, ak sa nechystajú vystreliť na juhokórejské mestá? THAAD by nedokázal zničiť rakety Pekingu a Moskvy letiace na USA,“ pripomenul pre Pravdu odborník z Národnej univerzity v juhokórejskom Pusane.