Problémom je samotný krok, ale aj to, kedy k nemu došlo. Trump totiž Comeyho vyhodil len krátko predtým, ako v Bielom dome prijal ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. A v Oválnej pracovni aspoň podľa zverejnených fotografií vládla atmosféra plná úsmevov. Na obrázkoch zverejnených ruským ministerstvom zahraničných vecí sa Trump veselo rozpráva s Lavrovom. Ale aj s veľvyslancom Moskvy vo Washingtone Sergejom Kisljakom. Práve s ním bol pritom v kontakte bývalý poradca pre národnú bezpečnosť Michael Flynn. Ten musel odísť zo svojho postu, keď denník Washington Post zverejnil, že o svojich rozhovoroch s Kisljakom nehovoril pravdu viceprezidentovi Mikeovi Penceovi.
Nešťastné načasovanie
Stretnutie Trump-Lavrov sa uskutočnilo naozaj len pár hodín po odvolaní Comeyho. FBI pritom preveruje možné kontakty ľudí z prezidentovej kampane na Rusko.
Odvolanie Comeyho spojil Biely dom s vraj nesprávnym vyhodnotením aféry Trumpovej rivalky v prezidentských voľbách demokratky Hillary Clintonovej. Tá v pozícii ministerky zahraničných vecí používala súkromný mailový server. Vyšetrovatelia ju nakoniec z ničoho neobvinili. Comey však preverovanie mailov otvoril krátko pred voľbami. Hoci sa to opäť neskončilo žiadnym výsledkom, zdá sa že to do istej miery mohlo ovplyvniť voličov v prospech Trumpa. A pravdou je, že vtedy mnohí demokrati volali po jeho odvolaní.
"Nedá sa pochybovať o tom, že riaditeľ Comey bol osobou, ktorá rozdeľovala verejnosť aj FBI. Ale načasovanie jeho odvolania uprostred vyšetrovania ruského ovplyvňovania prezidentských volieb je skutočne veľmi nešťastné,“ reagoval pre Pravdu Michael Desch, riaditeľ Centra pre medzinárodnú bezpečnosť na Notredamskej univerzite.
"Ako informoval denník New York Times, Comey jasne svojim nadriadeným na ministerstve spravodlivosti povedal, že vyšetrovanie „ruskej spojky“ vo voľbách sa rozrastá. Preto potrebuje ďalších ľudí a peniaze. Do značnej miery je to vyšetrovanie Trumpovej prezidentskej kampane. Ťažko sa dá veriť tomu, že to nebol pre prezidenta dôvod Comeyho vyhodiť,“ vyhlásil pre Pravdu aj David Barrett, expert na tajné služby z Villanovskej univerzity v Pensylvánii.
Klamali Rusi?
Problém načasovania ešte zvýraznil fakt, že ruská agentúra TASS zverejnila už spomenuté fotografie Trumpa s Lavrovom a Kisljakom. Lenže do Oválnej pracovne na schôdzku nemali prístup žiadne americké médiá. Miestni novinári sa preto sťažovali. Washington Post potom zverejnil, ako došlo k tomu, že v Oválnej pracovni fotili len Rusi. Denník cituje anonymný zdroj z Bieleho domu, ktorý tvrdí, že Lavrovova delegácia o prítomnom fotografovi nehovorila pravdu. Vraj Rusi nepovedali, že je to človek, ktorý fotí aj pre TASS. Údajne len tvrdili, že je to Lavrovov osobný fotograf.
"Neboli sme informovaní Rusmi, že ich oficiálny fotograf má dve funkcie a že zverejní snímky v štátnej spravodajskej agentúre,“ uviedol pre Washington Post zdroj z Bieleho domu. Podľa televízie CNN takéto správanie Lavrovových ľudí Američanov nahnevalo. "Zavádzali nás. Oklamali,“ citoval ďalší zdroj z Bieleho domu reportér CNN Jim Acosta. Na druhej strane Trumpovi ľudia tvrdia, že nedošlo k porušeniu bezpečnostných pravidiel a ruského fotografa štandardne skontrolovali. Colin Kahl, poradca bývalého prezidenta Baracka Obamu, však na sociálnej sieti Twitter uviedol, že on chodil do Oválnej pracovne každý deň. "Nechával som telefón s kamerou mimo nej. Zjavne to v tomto Bielom dome neplatí pre predstaviteľov ruskej vlády. Túto otázku myslím smrteľne vážne. Bolo to dobrá myšlienka pustiť ruského vládneho fotografa so všetkou technikou do Oválnej pracovne?“ opýtal sa na Twitteri Kahl, ktorý vyučuje bezpečnostné štúdie na Georgetownskej univerzite."Nie, nebola,“ odpovedal mu na rovnakej sociálnej sieti David Cohen, bývalý zástupca riaditeľa CIA.