Štát vybral podľa OĽaNO na daniach od nebankových subjektov 240 miliónov eur. Verejnoprávna televízia prostredníctvom príjmov z reklamy získala ďalších osem miliónov eur. Podľa návrhu by mali byť odškodnení tí klienti nebankoviek, ktorí sa v riadnom termíne prihlásili ako poškodení v konkurze nebankoviek, pričom by sami niesli časť straty a štát by pri jednej osobe znášal škodu maximálne do výšky 13 200 eur.
Štát totiž podľa hnutia z činnosti nebankoviek ťažil významné príjmy na daniach a takisto to bol práve štát, kto umožnil propagáciu a nábory klientov, napr. aj cez verejnoprávne médiá. Pokus o odškodnenie oklamaných klientov nebankoviek je podľa OĽaNO ďalším krokom k nastoľovaniu spravodlivosti a ochrane občanov pred štátom.
Poslanci OĽaNO-NOVA chcú tiež upraviť výber a odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ako aj zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone takejto funkcie. Do parlamentu preto predložili návrh zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu. NR SR o ich návrhu má rokovať v stredu.
Hlavným dôvodom prijatia predloženého návrhu zákona je podľa skupiny poslancov celospoločenská situácia, keď spoločnosť je traumatizovaná enormným zvýšením cien energií, ktoré zapríčinili aj nekvalifikované rozhodnutia a postup zástupcov štátu v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu. „Títo zástupcovia štátu poberajú za výkon svojej funkcie vysoké odmeny a pri skončení v tejto funkcii neprimerané odstupné,“ upozorňujú predkladatelia.
Vysoké odmeny sú však podľa poslancov OĽaNO-NOVA len jednou časťou tohto problému. Rovnako výraznou systémovou chybou je podľa nich aj absencia zákonnej úpravy, ktorá by stanovila kritériá a spôsob výberu týchto osôb.
„Výsledkom tohto nedostatku môže byť stav, keď sú do týchto funkcií netransparentným spôsobom a na základe politických nominácií ustanovované osoby bez potrebných znalostí a praktických skúseností neraz poberajúce neprimerané odmeny,“ zdôrazňujú predkladatelia s tým, že ďalšou úzko súvisiacou systémovou chybou je aj chýbajúca zodpovednosť osôb ustanovených do týchto funkcií za škodu pri výkone ich funkcie. Zároveň upozorňujú, že chýba zákonná úprava, bez ktorej nie je možné v plnej miere zabezpečiť záujmy štátu pri nakladaní s jeho majetkom.
Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti prichádza tiež s návrhom na zmenu zákona o podpore práce s mládežou. Navrhuje, aby mládežnícke aktivity a mládežnícke organizácie boli spolufinancované aj odvodom z prevádzkovania hazardných hier – konkrétne výnosu z videohier a výherných automatov. Poslanci hnutia preto predložili návrh novely zákona o podpore práce s mládežou. Systém by mal fungovať podobne ako v prípade podpory v oblasti športu.
„Mládežnícky sektor je dlhodobo podvyživený, mimoškolská práca a záujmová činnosť detí a mládeže je na okraji záujmu ministerstva školstva,“ povedala pre agentúru SITA poslankyňa hnutia Veronika Remišová, ktorá je podpredsedníčkou parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.