Zákony podporilo všetkých 153 poslancov ľavicovej koalície. Všetci prítomní opoziční zákonodarcovia v 300-člennom parlamente opatrenia odmietli.
Foto: Reuters, Alkis Konstantinidis
Parlament prijal reformy štyri dni pred zasadnutím ministrov financií eurozóny v Bruseli. Ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa dúfa, že schválenie opatrení presvedčí veriteľov, aby uvoľnili ďalších 7,5 miliardy eur zo záchranného úveru a odsúhlasili krajine ďalšie oddĺženie.
V Aténach medzitým pokračovali demonštrácie proti úsporným opatreniam. V centre mesta sa vo štvrtok zhromaždilo asi 15 000 ľudí. Pokojný protest narušila skupina výtržníkov, ktorí napadli políciu fľašami so zápalnou zmesou.
Grécko sa už sedem rokov zápasí s hlbokou ekonomickou krízou. Tsipras sa dostal k moci v roku 2015 vďaka sľubom, že úsporné programy zruší. Keď sa ale ukázalo, že Grécko nedokáže bez medzinárodnej pomoci dlhy splácať, prudké zvyšovanie daní a znižovanie platov aj dôchodkov pokračovalo.
Financie štátu sa v režime záchranných opatrení a prísneho dohľadu zlepšili, ale úsporné opatrenia viedli k prehĺbeniu chudoby obyvateľstva a k silným protestom organizovaným komunistami a ľavicovými odbormi.
Od vypuknutia dlhovej krízy v roku 2010 sa grécka ekonomika prepadla už asi o štvrtinu. Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a v rámci dvoch záchranných programov dostalo od Európskej únie a MMF celkovo 240 miliárd eur. Aténam to ale – na rozdiel od ostatných krajín eurozóny zasiahnutých dlhovou krízou – nepomohlo k zotaveniu sa z krízy. Predvlani preto Grécko pristúpilo na dohodu o treťom záchrannom programe v sume 86 miliárd eur.