Podľa očakávania jablkom sváru medzi spojencami v NATO sa stala hlavne kurdská otázka. Ako upozornila turecká agentúra Anadolu, nedokázali to zakryť nielen následné vyhlásenia Washingtonu či Berlína, podľa ktorých „je Turecko kľúčovým partnerom USA, Nemecka, ako aj európskych krajín v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky“, ale ani povinné podanie si rúk a strojené úsmevy politikov pred objektívmi desiatok fotoreportérov.
Foto: Reuters, JOSHUA ROBERTS
„USA budú ešte klopať na naše dvere,“ citujú noviny Sabah vyjadrenie Erdogana z hodnotenia cesty do USA. V tejto súvislosti zopakoval, že „ak sýrski Kurdi zaútočia na turecké jednotky, tak Ankara bude reagovať nekompromisne bez ohľadu na to, čo si o tom budú myslieť v iných krajinách“.
Nepriamo tak potvrdil, že pre Ankaru je nestráviteľný prístup Washingtonu k spomínaným „bratrancom“ tureckých a irackých Kurdov, ktorých novodobý turecký sultán od začiatku považuje za „teroristov“.
Charakteristickým výsledkom rokovania Erdogana vo Washingtone sú slová tureckého lídra, podľa ktorých sa turecká armáda nebude zúčastňovať na oslobodzovaní sýrskeho mesta Rakka, ešte stále bašty IŠ. A to napriek tomu, že tzv. Islamský štát považujú v Turecku, rovnako ako v USA aj v Rusku, za teroristickú organizáciu.
Washington si „splietli“ s Ankarou
Tureckého veľvyslanca v USA by mali odvolať, reagoval aj americký senátor John McCain na potýčku, počas ktorej v utorok večer ochranka tureckého prezidenta Recepa Erdogana napadla demonštrantov s kurdskými vlajkami. Incident sa stal pred rezidenciou veľvyslanca v čase, keď Erdogan rokoval v Bielom dome s prezidentom Trumpom. Na záberoch vidieť, ako muži v tmavých oblekoch bijú a kopú malú skupinu protestujúcich. Zranenie utrpelo deväť ľudí. Ministerstvo zahraničia USA čin odsúdilo ako útok na slobodu slova. „Tureckej vláde sme tými najsilnejšími možnými slovami vyjadrili znepokojenie,“ vyhlásila hovorkyňa ministerstva Heather Nauertová.
Dôvodom je podľa Ankary práve zapojenie sýrskych Kurdov z Oddielov ľudovej sebaobrany (YPG) do oslobodenia spomínanej bašty teroristov. Spolu so sýrskou kurdskou stranou Demokratického zväzu (PYD) a tureckou Stranou kurdských pracujúcich (PKK) tvoria podľa Ankary teroristickú enklávu.
Ešte väčšie napätie do vzťahov USA a Turecka vnieslo nedávne rozhodnutie prezidenta Trumpa dodať sýrskym Kurdom ťažké zbrane a muníciu. Majú im tak pomôcť ako jedinej skutočne efektívnej sile v jej boji proti teroristom z tzv. Islamského štátu. „Nič však nie je zadarmo a kdesi v kútiku duše Američania rátajú, že v konečnom dôsledku nimi vycvičení a vyzbrojení Kurdi otočia napokon zbrane proti prezidentovi Bašárovi Asadovi,“ špekuluje panarabský portál Dahab.
„Spoluprácu s YPG nepovažujeme za správne riešenie,“ lakonicky vyhlásil Erdogan. Pritom turecký politológ Mutlu Chiviroglu citovaný denníkom Wall Street Journal Ankare pripomenul: „Američania vedia, že Turecku nehrozí zo strany YPG žiadne nebezpečenstvo, a tak argumenty Ankary nepovažujú za relevantné.“
Podľa novín Erdogan v skutočnosti potrebuje tichú podporu Washingtonu, čo by zvýšilo jeho váhu pri rokovaniach s EÚ, Iránom aj Ruskom. "Otázkou však je, či sa Erdogan dokáže ticho a slušne správať. To nevie ani samotný Erdogan. Jednoducho inšá'alláh! (voľne preložené ak dá Boh – pozn. red.) konštatuje denník Wall Street Journal.