Pritom, podľa agentúry IRNA, kandidatúru pôvodne ohlásilo 1 636 uchádzačov, z toho 1,499 mužov a 137 žien. Od vyhlásenia Iránskej islamskej republiky v roku 1979 to bolo už dvanáste hlasovanie o hlave štátu.
„Okrem viac ako 56 miliónov Iráncov s volebným právom, z ktorých 1,3 milióna boli prvovoliči, vo viac ako osemdesiatmiliónovej krajine to bolo už dvanáste hlasovanie o prezidentskom poste, ktoré pozorne sledovali aj na Západe,“ pripomenul ešte pred hlasovaním portál Dahab.
Dôvodov bolo podľa neho niekoľko. Aj keď bol Rúhání miernym favoritom a pre Európu a USA priechodným kandidátom, na jeho chrbát od začiatku dýchal Raísí. Podľa prieskumu verejnej mienky uskutočnenom len dva dni pred voľbami informačnou agentúrou Fars News podporovalo Rúháního 45 a Raísího 48 percent respondentov.
Zatiaľ čo prvý z nich mohol rátať hlavne s podporou voličov vo veľkých mestách, druhému sa podarilo sústrediť okolo seba náboženských konzervatívcov, ale aj robotníkov. Podporuje ho preto hlavne vidiek. Čo to môže spraviť s volebným výsledkom sa svet mohol presvedčiť nedávno počas referenda v Turecku.
Navyše podľa niektorých agentúr má na svojej strane aj príslušníkov elitnej revolučnej gardy. Nie je vylúčené, že práve táto skutočnosť inšpirovala prezidenta Rúháního, aby vyzval voličov na pokoj v prípade akéhokoľvek volebného výsledku.
„Nech je akýkoľvek, musíme ho rešpektovať,“ apeloval prezident po tom, čo ako jeden z prvých v piatok hodil volebný lístok do volebnej urny. Obaja hlavní kandidáti od začiatku tvrdili, že rozhodujúca bude voličská účasť. Pred štyrmi rokmi sa pohybovala okolo 70 percent. Práve veľký záujem o hlasovanie prinútil úrady, aby ponechali volebné miestnosti otvorené o dve hodiny dlhšie. Teda do 20.00 h (17.30 SELČ).
Súčasný iránsky prezident Hasan Rúhání sa stal víťazom piatkových volieb novej hlavy štátu a zabezpečil si tak druhý mandát, vyplýva z výsledkov, ktoré dnes zverejnilo ministerstvo vnútra v Teheráne.
Ministerstvo podľa agentúry DPA oznámilo, že na základe sčítania takmer 100 percent odovzdaných hlasov sa Rúhání presadil so ziskom 58 percent voči svojmu hlavnému súperovi, konzervatívnemu duchovnému Ebráhímovi Raísímu.
Námestník ministra vnútra a šéf volebnej komisie Alí Asghar Ahmadí predtým informoval, že k volebným urnám sa dostavilo vyše 40 miliónov Iráncov, čo predstavuje účasť nad 70 percent.
(SITA)
Agentúre IRNA to potvrdil v piatok popoludní aj šéf teheránskej administrácie Husajn Hašímí. A iránsky minister vnútra Abdolrézá Fázlí nevylúčil, že ak si to situácia vyžiada, tak hlasovať sa môže aj do polnoci miestneho času.
„Hlavný rozdiel medzi hlavnými kandidátmi existujú hlavne v riešení ekonomických otázok a vnútornej politiky,“ povedal pre portál RBK Mohammad Márándí z teheránskej univerzity. Podľa neho Rúhání je stúpencom liberálnej ekonomiky, ktorú však Raísí kritizuje.
Foto: Reuters, TIMA AGENCY
Najviac ho totiž, aspoň verbálne, znepokojujú rastúce rozdiely medzi chudobnými a bohatými. „A v otázke zahraničnopolitického smerovania krajiny sa obaja len málo rozlišujú,“ tvrdí Márándí. Jeho slová napokon potvrdili aj tri kolá televíznych debát kandidátov.
Rúháního tromfami je však napríklad pokles inflácie zo 40 percent v roku 2013 na minuloročných 7,5 %. Podarilo sa mu to dosiahnuť hlavne zrušením medzinárodných sankcií po podpise (4. júla 2015) dohody medzi Iránom a šiestimi mocnosťami (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Čína a Nemecko).
Podľa dokumentu dovtedy kontroverzný iránsky jadrový program môže Teherán využívať iba na mierové účely, čo Irán aj tak vždy tvrdil. Rúhánímu sa však nepodarilo znížiť nezamestnanosť, ktorá dnes predstavuje 12,5 %. Nedokázal dosiahnuť ani hospodársky rast bez zarátania ropného priemyslu. A to bola v predvolebnej kampani voda na mlyn Raísího.
„Neznamená to však, že zahraničná politika ostala bokom,“ upozornila Nina Mamedova z blízkovýchodného oddelenia ruskej akadémie vied. Podľa nej Rúhání má oveľa viac ako jeho hlavný volebný súper vyváženú zahraničnú politiku.
„Usiluje sa nadviazať vzťahy s rôznymi krajinami, vyhýba sa konfrontačným spolkom a aktívne presadzuje rozšírenie vzťahov so Západom,“ pripomína odborníčka, ktorý je však napriek tomu v strehu. Teherán, a posledné štyri roky vládnutia Rúháního neboli výnimkou, je totiž otvorený aj spolupráci s Ruskom a o nič menej napríklad s Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu. Navyše hrá dôležitú úlohu aj pri riešení dlhoročnej občianskej vojny v Sýrii.
O tom, že prezident v Iráne nie je ani zďaleka formálnou figúrkou, svedčí hlavne skutočnosť, že je druhým najvyšším oficiálnym predstaviteľom štátu. Po duchovnom lídrovi, ktorým je dnes ajatolláh Alí Chameneí.