Trump v Izraeli kritizoval Irán a skúsi podporiť mier s Palestínčanmi

Americký prezident Donald Trump pri svojej historicky prvej návšteve Izraela v úlohe hlavy štátu vyzval Irán, aby prestal s podporou terorizmu. V mene USA aj Izraela, tradičného amerického spojenca na Blízkom východe, Trump tiež vyhlásil, že Teherán nesmie mať nikdy možnosť vlastniť jadrové zbrane.

, 22.05.2017 08:43, aktualizované: 21:00
Trump Foto: ,
Prezident Donald Trump pri Múre nárekov.
debata (10)

Trump priletel do Izraela zo Saudskej Arábie, kde o potrebe boja proti terorizmu a proti radikalizácii hovoril s predstaviteľmi 55 arabských a iných moslimských krajín. Očakáva sa, že počas návštevy židovského štátu sa americký prezident pokúsi oživiť izraelsko-palestínsky mierový proces. Nádej, že cesta sa skutočne stane míľnikom zmierenia medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, vyslovil izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Za hrozbu označil Irán

Okrem Netanjahua, ktorý pre americkú hlavu štátu usporiadal súkromnú večeru, sa Trump počas dňa stretol s izraelským prezidentom Reuvenom Rivlinom. Tomu povedal, že arabskí susedia Izraela vrátane Palestínčanov si uvedomujú, že všetci majú spoločného nepriateľa, a to iránsku hrozbu.

USA dlhodobo označujú Irán za „sponzora terorizmu“. Obviňujú ho z toho, že podporou sýrskeho režimu prezidenta Bašára Asada, šiitskych povstalcov v Jemene a šiitského hnutia Hizballáh v Libanone prispieva k destabilizácii situácie na Blízkom východe. Proti aktivitám Teheránu ostro vystupuje aj Izrael, ktorý rovnako ako Trump nesúhlasí s medzinárodnou jadrovou dohodou, ktorú Irán so svetovými mocnosťami uzavrel.

Trump kritizoval Irán aj počas víkendovej návštevy Saudskej Arábie, kde Teherán obvinil zo zodpovednosti za veľkú časť nestability na Blízkeho východe. Iránsky prezident Hasan Rúhání sa proti takémuto postoju ohradil a uviedol, že naopak Irán musí byť zahrnutý do stabilizačného procesu, pretože bez neho mier nie je možný. Rúhání tiež povedal, že Irán bude pokračovať v testoch balistických rakiet, a to napriek nesúhlasu Američanov.

Kauza vyzradenia tajných informácií

Po večernom stretnutí s Netanjahuom sa Trump krátko vyjadril ku kauze údajného vyzradenia tajnej informácie ruskému ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi, z ktorého ho obviňujú americké médiá. Malo ísť o informáciu získanú od amerického spojenca, zrejme Izraela, ktorá sa týkala aktivít teroristického hnutia Islamský štát; jej vyzradením vraj Trump ohrozil bezpečnosť zdroja. Trump povedal, že pri diskusii s Rusmi nikdy nespomenul slovo Izrael. Netanjahu dodal, že spolupráca amerických a izraelských tajných služieb je skvelá.

Americký prezident Donald Trump po prílete do... Foto: Reuters, Oded Balilty
izrael, Trump, Rivlin, Netanjahu Americký prezident Donald Trump po prílete do Izraela na Letisku Bena Guriona v Tel Avive zdôraznil potrebu spoločného úsilia o mier na Blízkom východe. Na fotografii spolu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom (vpravo) a prezidentom krajiny Reuvenom Rivlinom (vstrede).

Trump počas dňa s manželkou Melaniou v historickom centre Jeruzalema navštívil Chrám Božieho hrobu a zastavil sa aj pri Múre nárekov. Sprevádzal ho jeho zať a poradca Jared Kushner, ktorý sa k židovstvu hlási. Múr nárekov patrí k najposvätnejším židovským miestam a Trump, ako pripomenula AP, bol vôbec prvým úradujúcim prezidentom USA, ktorý pamiatku navštívil a pomodlil sa tam. Trumpov demokratický predchodca Baracka Obama sa pri stene modlil v júli 2008, teda v čase, keď bol prezidentským kandidátom.

Americký prezident Donald Trump a prvá dáma USA... Foto: Reuters, AMIR COHEN
trump Americký prezident Donald Trump a prvá dáma USA Melania Trumpová pricestovali v pondelok do Izraela.

Prvá zahraničná cesta

Trump je vôbec prvým americkým prezidentom, ktorý si za prvú návštevu v zahraničí po nástupe do úradu zvolil niektorú z prevažne moslimských krajín, konkrétne Saudskú Arábiu. Zámerom je podľa agentúry AP okrem iného preukázať rešpekt tomuto regiónu po mesiacoch tvrdej protimoslimskej rétoriky z predvolebnej kampane.

Trump počas deväťdňovej zahraničnej cesty navštívi so svojou manželkou Melaniou okrem Saudskej Arábie a Izraela aj Vatikán, kde ho na audiencii prijme pápež František, a zúčastní sa na summite NATO v Bruseli a na schôdzke lídrov skupiny G7 na talianskej Sicílii.

Trumpov let z Rijádu do Tel Avivu bol historicky prvým letom medzi Saudskou Arábiou a Izraelom. Saudská Arábia totiž neuznáva Izrael a oba štáty nemajú medzi sebou diplomatické styky. Medzi oboma krajinami neexistujú priame lety a lety z jednej krajiny sa vyhýbajú vzdušnému priestoru druhej krajiny a naopak.

Trump je všeobecne považovaný za väčšieho stúpenca Izraela, než bol jeho predchodca Barack Obama. K citlivej otázke izraelských osád na palestínskom území zaujíma súčasný americký prezident miernejší postoj. Osídľovanie je podľa medzinárodného práva považované za ilegálne, čo však Izrael dlhodobo odmieta.

Trump tiež prisľúbil presťahovanie veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Jeruzalema, čo rozhnevalo Palestínčanov, pripomína spravodajská stanica BBC. Izrael totiž považuje celý Jeruzalem za svoje hlavné mesto, zatiaľ čo Palestínčania si nárokujú jeho východnú časť, ktorú hodlajú ustanoviť za metropolu svojho budúceho štátu.

Je ústretovejší voči Izraelu

Šéf Bieleho domu sa po nástupe do úradu netajil ambíciou pokúsiť sa o sprostredkovanie mierovej dohody. Na ňom si vylámali zuby niekoľkí jeho predchodcovia.

Snahu o zmierlivý prístup k obom stranám podľa analytikov dokazuje fakt, že sa Trump rozhodol počas cesty nevyjadriť k zvažovanému premiestneniu americkej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema, ktoré prekážajú Palestínčanom.

Trumpov tím, do ktorého patrí aj jeho zať a zástanca úzkej spolupráce s Izraelom Jared Kushner, dával pred cestou najavo opatrný optimizmus v otázke možného prezidentovho pozitívneho pôsobenia na vývoj vzťahov Izraela a Palestínčanov.

Z Izraela sa však počas Trumpovej víkendovej návštevy Saudskej Arábie ozvali kritické hlasy ohľadom rekordného zbrojného kontraktu Američanov s moslimskou krajinou, ktorú židovský štát považuje za jedno z možných nebezpečenstiev pre svoju existenciu.

Hladovka ako prejav odporu voči Trumpovi

Na znak solidarity s Palestínčanmi, ktorí v izraelskom väzení držia protestnú hladovku, vyhlásili Palestínčania na Západnom brehu Jordánu generálny štrajk. Časovo ich protest koliduje so začiatkom návštevy Trumpa v Izraeli a na palestínskych územiach.

Ako informovala agentúra AP, stovky demonštrantov zablokovali cesty v predjordánskych mestách. Obchody a vládne úrady zostali zatvorené. Nefunguje ani verejná doprava. Inokedy rušné cesty sú vyľudnené a bez áut, konštatovala agentúra AP.

Protestná hladovka palestínskych väzňov zadržiavaných v izraelských väzniciach vstúpila do 36. dňa svojho trvania. Podľa jednej z palestínskych ľudskoprávnych organizácií bolo niekoľko stoviek štrajkujúcich hospitalizovaných.

Výbor pre záležitosti palestínskych väzňov podľa AP vyzval na ďalší tzv. Deň hnevu, ktorým bude utorok, keď prezident Trump zavíta do Betlehema. Cieľom akcie je dosiahnuť, aby Trump „počul hlas väzňov“.

Hladovka palestínskych väzňov v izraelských väzniciach sa začala 17. apríla. Jej vodcom je palestínsky predák Marwán Barghútí, ktorý si vo väzení odpykáva päť doživotných trestov za svoju rolu pri vraždách Izraelčanov počas druhej palestínskej intifády.

Americký prezident Donald Trump (tretí z prava)... Foto: Reuters, JONATHAN ERNST
trump Americký prezident Donald Trump (tretí z prava) počas návštevy Globálneho centra boja proti extrémistickej ideológii v Rijáde v Saudskej Arábii.

Izraelská väzenská služba informovala, že hladovku drží 894 palestínskych väzňov. Palestínske úrady však tvrdia, že ich je vyše 1 000. V izra­elských väzniciach je momentálne zadržiavaných asi 6500 Palestínčanov. Zhruba 500 z nich je v tzv. administratívnej väzbe, v ktorej sú osoby držané bez obvinenia „z bezpečnostných dôvodov“; väzba trvá šesť mesiacov a môže byť neobmedzene predlžovaná.

Hladovkári v izraelských väzniciach chcú dosiahnuť lepšie podmienky, konkrétne viac kontaktov s príbuznými a ukončenie praxe zadržiavania bez súdu.

Palestínski väzni vyhlasujú protestné hladovky pomerne často, ale veľmi zriedka sa ich k nej pripojí taký počet ako teraz. Izraelské vedenie s hladovkármi odmieta rokovať. Izraelský minister pre verejnú bezpečnosť Gilad Erdan označil palestínskych hladovkárov za „teroristov a uväznených vrahov“.

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Irán #zahraničná cesta #Donald Trump
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy