Napokon to povoľuje aj iránska ústava. A tak ďalšie štyri roky bude Rúhání stáť pri formovaní domácej i zahraničnej politiky krajiny, ktorá hlavne v medzinárodnej oblasti hrá v posledných rokoch čoraz aktívnejšiu úlohu.
A je to aj podiel Rúháního, ktorý stál za podpisom dohody z júla 2015 medzi Iránom a šiestimi mocnosťami (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Čína a Nemecko). Podľa dokumentu dovtedy kontroverzný iránsky jadrový program môže Teherán využívať iba na mierové účely, čo Irán aj tak vždy tvrdil. Znamenal však hlavne zrušenie medzinárodných sankcií a viac „kyslíka“ predovšetkým pre rozvoj iránskeho hospodárstva.
„Iránsky ľud si vybral. Cesta späť neexistuje. Povedal ,nie‘ tým, ktorí by ho chceli zastaviť a obrátiť späť,“ napísal staronový prezident, šiita s hodnosťou hádžajatollislám, na jednej zo sociálnych sietí vzápätí po zrátaní hlasov.
Rúhání sa narodil 12. novembra 1948 v mestečku Sorche v provincii Semnan na severe Iránu majiteľovi obchodu s koreninami ako Ferejdún. V 70. rokoch si však zmenil priezvisko na Rúhání, čo v perzštine znamená „duchovný“ alebo „veriaci“. Je autorom viac ako sto kníh a vedeckých prác v perzštine, angličtine i arabčine vrátane kníh pod titulom Stratégia, Medzinárodné vzťahy či trojdielnej práce Politické myslenie v islame.
Staronový prezident, ktorému dalo minulý piatok hlas 23,5 milióna Iráncov pri 73-percentnej volebnej účasti, skončil cirkevnú školu v najstaršom šiitskom seminári Kúm Chavza v meste Kúm. V roku 1972 skončil štúdium práva na Teheránskej univerzite ako bakalár, aby následne pokračoval na škótskej Caledonian University v Glasgowe, kde dosiahol titul magistra filozofie, ako aj doktora práv. Má titul profesora.
Špecializoval sa na oblasť ústavného práva, čomu zodpovedá aj téma jeho diplomovej práce: Islamská zákonodarná moc na základe iránskych skúseností. A v dizertácii Uplatňovanie práva šaría na príklade skúseností Iránu sa zase sústredil na právo šaría.
K islamskej revolúcii, ktorej priamym účastníkom bol jeho otec, sa Rúhání pridal ako pätnásťročný. Cestoval po krajine a agitoval v prospech ajatolláha Chomejního, kvôli čomu sa niekoľkokrát ocitol za mrežami. Napokon v roku 1977, rovnako ako Chomejní, musel opustiť vlasť a žiť v Paríži. Keď v roku 1978 vypukla v Iráne islamská revolúcia, vrátil sa do Teheránu rovnako ako ajatolláh Chomejní.
Neskôr bol poslancom parlamentu vo výbore pre obranu a zahraničnú politiku. V snemovni však dohliadal aj na televízne vysielanie. Počas vojny s Irakom patril k veleniu armády. Neskôr sa stal veliteľom letectva i námestníkom ministra obrany. Napokon si ako skúsený harcovník vo vojenskej oblasti vyslúžil post poradcu národnej bezpečnosti počas vlády prezidentov Rafsandžáního a Chatámího.
Rúháního všeobecne považujú za centristu, čo mu v roku 2013 otvorilo dvere aj do prezidentského kresla. V prvom rade má však podporu najvyššieho duchovenstva, ktoré má posledné slovo pri akomkoľvek rozhodovaní, vrátane súčasného ajatolláha Alího Chameneího. Upozornila na to napokon najnovšie aj britská BBC podľa ktorej „je síce reformátorom, ale nie oponentom vládnuceho duchovenstva“. „Liberálov či prozápadných politikov v Iráne jednoducho k voľbám nepustia,“ dodáva britský spravodajský portál.
V roku 1969 sa Rúhání oženil so sesternicou Sahídí Rúháníovou, rodenou Arabíovou. Majú päť detí. Jeden zo synov však v roku 1992 spáchal samovraždu. Najvyšší predstaviteľ iránskej výkonnej moci má tri sestry a brata Husajna Ferejdúna, ktorý je diplomatom. V minulosti bol aj gubernátorom jednej z provincií Iránu.