Bývalý šéf NATO Rasmussen: Putin sa asi smeje

, 22.05.2017 20:00

Verí, že americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi možno dôverovať, ak na stretnutí NATO potvrdí záväzky k spojencom.

Bývalý šéf Severoatlantickej aliancie a dánsky expremiér Anders Fogh Rasmussen však v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu aj pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin dosiahol oveľa viac, ako mohol očakávať.

"Všetka pozornosť, ktorú venujeme možným kontaktom Trumpovej vlády s Ruskom, všetky súvisiace vyšetrovania vo Washingtone podkopávajú dôveru v demokratické inštitúcie v USA,“ hovorí zakladateľ analyticko-konzultačnej spoločnosti Rasmussen Global, ktorý ako generálny tajomník viedol alianciu v rokoch 2009 až 2014.

Summit NATO vo štvrtok bude prvým stretnutím transatlantických spojencov s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Čo očakávate od tejto situácie a od samotnej schôdzky?

Mali by sme byť svedkami istých odkazov, ktoré summit Severoatlantickej aliancie prinesie. Ide o to, aby posilnili NATO. Potrebujeme dva veľmi dôležité odkazy týkajúce sa NATO.

Ako by ste ich charakterizovali?

Prvý súvisí s prezidentom Trumpom. Mal by jednoznačne vyhlásiť, že Spojené štáty jasne stoja za svojimi záväzkami brániť všetkých spojencov pred akýmkoľvek útokom a tento postoj nespájajú s nejakými podmienkami. Samozrejme, je potrebné to povedať vzhľadom na pochybnosti, ktoré vniesol do debaty Trump, o tom, či USA pod jeho vedením budú brániť všetkých spojencov. Druhý odkaz sa zase týka európskych členov NATO a aj Kanady.

,,Je potrebné, aby NATO malo jasno vo svojej...
,,Je potrebné, aby NATO malo jasno vo svojej úlohe vo vzťahoch s Ruskom. Očakával by som záväzok týkajúci sa posilňovania obrany územia aliancie. Všetko iné by bolo veľmi čudné," zdôraznil Anders Fogh Rasmussen v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu. (Snímka je z augusta 2014, keď bol posledný rok vo funkcii generálneho tajomníka NATO.) Autor: SITA/AP, Olivier Matthys

V čom spočíva?

Je rovnako dôležitý ako ten prvý. Spojenci sa musia zaviazať, že sa dopracujú k obranným výdavkom dve percentá HDP. Na mojom poslednom summite NATO vo Walese v septembri 2014 sme všetci súhlasili, že to dosiahneme za dekádu. Teda najneskôr v roku 2024 by každý člen aliancie mal vydávať na obranu najmenej dve percentá. K tomuto sľubu by sa krajiny mali prihlásiť. A posilniť ho. Napríklad predstavením plánu, ako dve percentá HDP investovať, ktorý by Trumpovi ukázal, že spojenci berú svoje sľuby vážne. Dva odkazy zo summitu, ktoré som spomenul, by jednoznačne urobili alianciu silnejšou, ako bola v poslednom čase.

Budeme ich teda zo schôdzky NATO skutočne počuť?

Povedal som, čo si myslím, že je pre alianciu v tejto chvíli nevyhnutné. Predpokladám, že viac-menej v nejakej forme tieto odkazy zaznejú. Spojenci sa nedohodli, či výsledkom schôdzky bude nejaká spoločná deklarácia. Ale aj ak k tomu nedôjde, ak sa stretnutie skôr skončí individuálnymi vyhláseniami, predsa len nejakým spôsobom dve spomenuté témy budú rezonovať. Čokoľvek iné by bolo veľkým sklamaním.

Všetka pozornosť, ktorú venujeme možným kontaktom Trumpovej vlády s Ruskom, všetky súvisiace vyšetrovania vo Washingtone podkopávajú dôveru v demokratické inštitúcie v USA.

Od nástupu prezidenta Trumpa sa veľa diskutuje o tom, že sa zdá, že neraz jednu vec šéf Bieleho domu hovorí a americká diplomacia robí niečo iné. Preto mnohí pozorovatelia tvrdia, že sa máme sústrediť len na činy USA. Dá sa však Trumpovi veriť, aj keby sa na schôdzke NATO zaviazal spojencom k obrane bez nejakých dodatočných podmienok?

Môžeme v tomto dôverovať. Čo sa týka oblasti bezpečnosti, vybral si veľmi dôveryhodný tím. Vrátane ministra obrany Jamesa Mattisa, šéfa diplomacie Rexa Tillersona či poradcu pre národnú bezpečnosť H. R. McMastera. Vidím to tak, že prezident Trump je ochotný počúvať svoj bezpečnostný tím. Môžeme sem ešte zarátať viceprezidenta Mika Pencea. Títo ľudia verejne jednoznačne podporili NATO. Myslím si teda, že Trump ich bude počúvať. Trump tiež nedávno povedal, že si už nemyslí, že aliancia je zastaraná. Je to zmena tónu. A to sa dá ešte posilniť, ak NATO bude aktívnejšie v boji s terorizmom.

Trump viac ráz požadoval práve väčší príspevok aliancie v tejto oblasti.

Je to Trumpova agenda. NATO je schopné urobiť v oblasti boja s terorizmom viac konkrétnych krokov. Napríklad vyslať výcvikovú misiu do Iraku. Vieme, že posilnenie bojaschopnosti miestnych síl by bol mimoriadne cenný príspevok do protiteroristických aktivít. Financovanie takého projektu mohlo ísť prostredníctvom fondu, ktorý by sa dal vytvoriť do výšky jednej miliardy dolárov. Vytvorené kapacity by bolo možné ešte posilniť veliteľstvom NATO zameraným na boj proti terorizmu v Monse, kde už máme riadiace štruktúry. Misia, fond a integrované veliteľstvo by naplnili predstavy prezidenta Trumpa, ktorý chce vidieť aktívnejšie zapojenie aliancie do boja s terorizmom.

Slovenská vláda sa zaviazala poslať do Iraku vojakov na výcvik miestnych síl týkajúci sa odmínovania a opráv techniky. Vnímate aj takúto iniciatívu ako súčasť boja s terorizmom?

Samozrejme. Takéto iniciatívy môžu prispieť k boju s terorizmom. Sme svedkami viacerých dvojstranných dohôd. Myslím si však, že musíme byť efektívnejší. A to môže spočívať aj v tom, že od bilaterálnych projektov prejdeme k spoločnému prístupu v rámci NATO.

Trump tiež nedávno povedal, že si už nemyslí, že aliancia je zastaraná. Je to zmena tónu. A to sa dá ešte posilniť, ak NATO bude aktívnejšie v boji s terorizmom.

Som si istý, že aj vy ste sledovali mnohé dramatické udalosti od nástupu prezidenta Trumpa do úradu. A zdá sa, že niekoľko posledných dní bolo ešte hektickejších. Neobávate sa, že problémy ako odvolanie šéfa FBI Jamesa Comeyho a vyšetrovanie Trumpových ľudí a ich kontaktov na Rusko podkopávajú pozíciu šéfa Bieleho domu v očiach nielen európskych spojencov?

Je jasné, že tieto procesy vrátane diania v americkom Kongrese sa stretli s veľkou spokojnosťou v Kremli. Mám pocit, že ruský prezident Vladimir Putin sa práve teraz smeje. Dosiahol oveľa viac, ako mohol očakávať. Všetka pozornosť, ktorú venujeme možným kontaktom Trumpovej vlády s Ruskom, všetky súvisiace vyšetrovania vo Washingtone podkopávajú dôveru v demokratické inštitúcie v USA. Je to niečo, na čo sa Putin zameriava pri svojich aktivitách. Ako vravím, ťažko si mohol želať niečo viac, ako čoho sme momentálne svedkami. Čo sa deje, oslabuje Trumpa, ale aj západných politických lídrov. Bol by som rád, keby sa všetci zúčastnení bez ohľadu na stranícku príslušnosť dokázali dohodnúť, čo sa týka zahraničnopoli­tických otázok. Posilnilo by to západný svet.

Na nadchádzajúcom summite NATO asi nebude Rusko dôležitou témou na diskusiu, ktorá by sa mala skôr sústrediť na obranné rozpočty či boj s terorizmom. Ale očakávate aspoň niečo z tohto stretnutia, čo sa bude týkať vzťahov s Moskvou?

Nepredpokladám, že dôjde k nejakej diskusii o Rusku. Bude to pomerne krátke stretnutie, debata počas večere. Je však potrebné, aby NATO malo jasno vo svojej úlohe vo vzťahoch s Ruskom. Očakával by som záväzok týkajúci sa posilňovania obrany územia aliancie. Všetko iné by bolo veľmi čudné. Od februára-marca 2014 sa NATO sústredilo na obranu vlastného územia, čo bola odpoveď na ruský útok proti Ukrajine. Spojenci by sa mohli prihlásiť k potvrdeniu týchto krokov, vyslaniu jednotiek na východné krídlo aliancie. Takže takáto diskusia by bola normálna.

Možno aj debata o americkom prístupe k Rusku? Pred nástupom Trumpa o tom boli mnohé diskusie. Za jeho vlády USA stihli zbombardovať základňu v Sýrii. Videli sme však aj fotografie smejúceho sa Trumpa s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Oválnej pracovni. Kedy bude jasnejšie, aký je prístup USA k Rusku?

V blízkej budúcnosti neočakávam žiadne výraznejšie zmeny. Trump sa najprv stretne s priateľmi a so spojencami. Až potom s Putinom. Je to múdre rozhodnutie. Neočakávam žiadne veľké zmeny v politike smerom k Rusku aj preto, lebo sa to stalo veľmi horúcou témou vo Washingtone. Keby sa Trumpova vláda rozhodla, že vyjde v ústrety Moskve, určite by sa to stretlo s veľkým odporom v Kongrese. Okrem toho stále nie sú obsadené mnohé pozície v administratíve. Aj na ministerstve zahraničných vecí. Podľa mňa americká vláda teraz ani nemá kapacity na to, aby sformulovala nejakú novú politiku smerom k Rusku. Takže predpokladám, že v roku 2017 v tejto oblasti neuvidíme žiadne väčšia zmeny. Ani čo sa týka sankcií proti Rusku, ani ďalších vecí týkajúcich sa vzťahov s Moskvou.

Takže je stav, ktorý je teraz. Je to dostatočná stratégia?

Nestačí to. Môj návrh je pritvrdiť sankcie. Rusko sa nechystá opustiť východnú Ukrajinu. Nejde zaviesť do praxe záväzky z Minska. Naopak. Kým bude Rusko pokračovať v destabilizácii Ukrajiny, mali by sme reagovať posilnením sankcií. Európska únia by ich mala predĺžiť o 12 mesiacov. Mali by sme aj viac pomáhať Ukrajine, aj dodávkami zbraní na obranu. Je dôvod na to, aby sme opätovne definovali a sformulovali svoju politiku k Rusku.

Zdá sa však, že prezident Trump sa priamo v Oválnej pracovni podelil o citlivé informácie s Lavrovom. Aký to má dosah?

Nemyslím si, že by tento incident mal veľký dosah na vzťahy spojencov s USA. Budú si so Spojenými štátmi naďalej vymieňať spravodajské informácie. Ale, samozrejme, môže to ovplyvniť vzťahy prezidenta Trumpa s celou komunitou tajných služieb. Bude to mať teda skôr vplyv na vnútornú situácia v USA. Celkovo by som však tomuto incidentu nepripisoval až taký veľký význam.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vladimir Putin #USA #Rusko #NATO #Donald Trump #Anders Fogh Rasmussen
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Adventný tanier červený

Adventný tanier červený

23,99
Amore Ľalia Pink

Amore Ľalia Pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk