Slovenský diplomat Bezpečnostnej rade OSN na zasadnutí v pondelok miestneho času povedal, že napriek pokroku sú boje proti IS „ohromnou výzvou“. Bojovníci IS totiž čoraz viac využívajú civilistov ako ľudské štíty, čo poukazuje na „neľudské barbarstvo týchto teroristov“, citovala ho agentúra AP.
Kubiš vyzdvihol iracké bezpečnostné sily a ich zahraničných partnerov za to, že sa usilujú obmedziť následky vojenských operácií, aby chránili civilistov, aj keď to je za cenu predlžovania ťaženia proti extrémistom.
Iracké sily za podpory Spojenými štátmi vedenej „koalície“ oficiálne spustili operáciu na opätovné dobytie oósulu, druhého najväčšieho mesta v krajine, v októbri minulého roka. Východnú časť mesta vyhlásili za „úplne oslobodenú“ v januári a boje o západnú časť sa začali vo februári.
Mesto padlo do rúk militantov IS v júni 2014 počas ich bleskového ťaženia, pri ktorom ovládli takmer tretinu územia Iraku. V tom čase vyhlásený „kalifát“ skupiny IS, známej tiež pod skratkami ISIL a Dáiš, zahŕňal veľkú časť severnej Sýrie, ako aj severného a západného Iraku. Po spustení operácií proti džihádistom sa odvtedy územie, ktoré kontrolujú, výrazne zmenšilo.
Vojenské operácie sa posúvajú do iných oblastí
Kubiš uviedol, že vojenské operácie v Iraku sa presúvajú k zvyšných oblastiam a lokalitám, kde sú extrémisti z IS stále prítomní. Iracký premiér Hajdar Abádí oznámil, že ďalšími krokmi je zaistiť iracko-sýrsku hranicu a oslobodiť západnú časť guvernorátov Ninive a Anbár, informoval vyslanec OSN.
„Hoci veľké vojenské operácie proti IS sa, dúfajme, skončia do konca tohto roka, bezpečnostné prostredie (v Iraku) zostane nestabilné a budú ho charakterizovať pokračujúce zbabelé teroristické útoky Dáišu, zamerané proti civilistom v mnohých častiach krajiny,“ povedal Kubiš.
Nutná reforma bezpečnostného sektoru
Z dlhodobého hľadiska je preto nevyhnutná komplexná reforma bezpečnostného sektora v Iraku. Je potrebné naďalej venovať pozornosť súčasne bezprostredným výzvam, ako je porážke IS, i príprave na stabilizáciu a obnovu krajiny.
Kubiš tiež znova vyjadril znepokojenie nad tým, že sa oneskoruje návrat obyvateľov vyhnaných z domovov do oblastí, ktoré boli už dávnejšie oslobodené, a že stále nie sú vyriešené stovky nahlásených prípadov zmiznutí ľudí. Tieto i ďalšie problémy môžu podľa neho narušiť snahy o národné zmierenie a politické riešenie v Iraku.