Bombový útok vás dostane do elity teroristov, tvrdí expert

Z toho, čo doteraz vieme, ako hodnotíte prípravu útoku v Manchesteri? Išlo o samovraha s bombou, zahynulo najmenej 22 ľudí.

Nanešťastie je prvým meradlom počet obetí. Druhým zase, akým spôsobom útok vykonali. Nešlo o človeka, ktorý by sa snažil niekoho pobodať v dave či vraziť autom do ľudí. Niekedy môžu byť takéto útoky ešte horšie, ale pri príprave atentátu v Manchesteri musel dať páchateľ dokopy bombu. Musel pozorovať miesto, musel si vybrať čas. Zaútočil práve vtedy, keď ľudia opúšťali koncert. Otázkou je, či masaker bol plánovaný na tento konkrétny deň. Bolo to štvrté výročie vraždy vojaka Lee Rigbyho v londýnskom Woolwichi (zabili ho dvaja Briti nigérijského pôvodu, ktorí prestúpili na islam, pozn. red.). Alebo páchateľ konal, lebo cítil tlak z možného odhalenia. Nevieme tiež, či bol terorista sám, alebo patril do nejakej siete. Ak to druhé, mohli by sme očakávať ďalších útočníkov. Ale nevylučoval by som teóriu, že išlo o osamotené indivíduum. Možno to bol len takpovediac fanúšik teroristických organizácii Islamský štát (IS) či Al-Kajdá, ktorý dal dokopy takýto útok. Ale naznačuje to na isté plánovanie, nehovorím, že extrémne sofistikované, ale predsa.

Prečo sa niekto rozhodne pripraviť bombový útok? Naozaj je jednoduchšie ukradnúť kamión a vraziť ním do ľudí, ako sme videli vo viacerých prípadoch v posledných mesiacoch.

Ale pripraviť bombu znamená ukázať, že ste zvládli isté procedúry. Berú vás vážnejšie. Bombovým útokom sa dostávate do elity teroristov. Nie ste iba chlapík, ktorí použil bežné, jednoduché veci.

Na sociálnych médiách sme videli, že IS útok oslavuje. Znamená to niečo?

Prívrženci IS neodmietnu oslavovať čosi, čo vyzerá ako útok na západný cieľ. Najmä, čo sa týka Británie. Islamský štát netvrdí, že stojí za všetkým. Inak by sa mohol prihlásiť k tomu, že je niekde zlé počasie. Niekedy si verejnosť myslí, že IS využije všetko. Nie je to však tak, hoci existujú aj výnimky. Neprihlásil sa k útokom v Turecku, hoci za nimi pravdepodobne stál. Inokedy zase pri potvrdení útoku urobí IS chybu či použije podobné vyhlásenie ako v minulosti. (Podľa niektorých zdrojov sa už IS prihlásil k útoku, došlo k tomu po tom, ako sa uskutočnil tento rozhovor, pozn. red.)

Útok sa stal v Manchesteri pri koncerte americkej popovej hviezdy Ariany Grandeovej. Hovorí to niečo o motívoch, alebo ide len o to, že páchateľ využil miesto, kde bolo veľa ľudí pohromade?

Samozrejme, ide o to, že tam bolo veľa ľudí. Bola to príležitosť pre teroristu. Ale pripomeňme si aj to, že sme v totálnej vojne. Takto to vnímajú ľudia, ktorí niečo také spáchajú. Hovoria, že sú s nami v totálnej vojne. A tvrdia, že sme s nimi v totálnej vojne. Nie sme. Je nezmysel tvrdiť, že sme v totálnej vojne s teroristickou skupinou. Ale z ich pohľadu ide o totálnu vojnu.

Aké to má následky?

Všetko je terčom, čo podporuje a predstavuje socioekonomickú a politickú realitu Západu. Preto môžu v rámci ich pohľadu zaútočiť na čokoľvek. Vždy mám problém so slovným spojením legitímny cieľ. Ale v mysli teroristov je to tak. Cieľom sú aj ľudia, ktorí idú na koncert tínedžerskej popovej kráľovnej. Teroristi to určite využili preto, že je to mäkký cieľ. Ale je v tom aj viac. Povedia, že zabili deti, ale že my vraždíme deti v Iraku a Sýrii. Takže toto ich netrápi. Keď sa na to pozeráme cez ich optiku, takýto koncert je pre nich legitímny cieľ. Určite by radšej zasiahli vojenské kasárne. Ale kým v minulosti sme mali teroristické organizácie, ktoré jednoznačne preferovali tvrdé bezpečnostné ciele, tak dnes je im to jedno. Aj si to racionalizujú. Možno medzi mäkkými cieľmi bude aj vojak, azda rodina policajta.

Keby bol útočník súčasťou nejakej siete, nakoľko je pravdepodobné, že spolupáchatelia pripravujú niečo podobné?

V týchto prípadoch, ak je páchateľov viac, môžu predpokladať, že po nich po útoku pôjdu. Znamená to, že sa budú snažiť ešte niečo vykonať. Polícia má k dispozícii telo samovražedného útočníka. Na základe toho má stopy. Netvrdím, že všetci chcú zomrieť. Ale v prípade, že išlo o sieť, tak útok hrozí. Dnes, zajtra, o týždeň? Neviem. V roku 2004 plánovali ľudia spojení s útokom v Madride ďalšie krviprelievanie. Snažili sa umiestniť bomby na železničné koľaje predtým, ako sa zabarikádovali v byte, do ktorého potom vtrhla španielska polícia.

Terorizmus nie je nová vec. Stačí sa pozrieť do 70. až 80. rokov minulého storočia v západnej Európe. Útoky boli veľmi časté. Terorista Carlos, Palestínčania, nacionalisti, separatisti, ľavicové gerily. Čo je teraz iné?

Tri veci. Prvá sú médiá. Správy sú nepretržité. Máme sociálne médiá. Vystrašiť nás okamžite môže niečo, čo sa stalo veľmi ďaleko. V minulosti by ste o tom vedeli o niekoľko hodín či dokonca dní. Druhý rozdiel je, že predtým ste mali viacero skupín, ktoré páchali aj spektakulárne útoky, ale neraz išlo o niečo, čo vyzeralo skôr ako mafiánska prestrelka. Spomenuli ste už niekoľko organizácií, ku ktorým sa postupne pridávali islamisti, džihádisti. Takže veľa aktérov a hrozba bola rozptýlená. A okrem toho hovoríme o období studenej vojny. Taký Carlos bol druhotný produkt tohto obdobia. Ak máte pred sebou hrozbu, že cez západnú Európu prejdú sovietske tanky, tak nad teroristami asi len pokrčíte plecami. A do tretice. Dnešní aktéri, ako som už spomenul, to berú ako totálnu vojnu. Chcú zabiť čo najviac ľudí a berú to ako cieľ. V minulosti, samozrejme, teroristi zabíjali tiež množstvo ľudí. Ale neraz to nebol priamy cieľ. Predtým bolo v nejednom prípade vraždenie odkazom. Akýmsi morbídnym pozvaním na dialóg. Dnes sa teroristi nechcú rozprávať, chcú nás dostať na kolená. Aby nám odsekli hlavu alebo aspoň aby sme niekam utiekli.