Reagoval tak na výsledky druhého dňa prvej zahraničnej návštevy prezidenta USA Donalda Trumpa v Betleheme na palestínskom autonómnom území. Nepriamo tak nielen potvrdil, že Palestínčania si nerobia ilúzie o 45. prezidentovi USA, ale aj odmietol možné pokusy Bieleho domu presadiť rozšírenú verziu mierových rozhovorov o arabské krajiny.
Foto: Reuters, MUSSA ISSA QAWASMA
Aj v tomto prípade platí, že jedna vec je rétorika pred kamerami a iná je skutočnosť, proces odohrávajúci sa v zákulisí, kde aj podľa ruského šéfa diplomacie Sergeja Lavrova, sa „varí“ skutočná politika. Napokon, najnovšie to potvrdil aj Trump, keď po pondelkovom rokovaní s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v súkromnom rozhovore citovanom izraelským druhým televíznym programom síce vyhlásil, že arabskí lídri chcú mier, ale vzápätí sa posťažoval: „Izrael to odmieta.“
Na pozadí spomínaného poznatku amerického lídra sa konalo aj jeho utorkové rokovanie s palestínskym prezidentom Ahmudom Abbásom v Betleheme.
„Návšteva prezidenta USA dáva nádej palestínskemu ľudu,“ vyhlásil lakonicky Abbás, aby vzápätí jednoznačne dodal, že „kľúčom k mieru je sloboda a nezávislosť pre Palestínčanov“. Trump zase konštatoval, že „mier nemožno nastoliť tam, kde sa podporuje a financuje násilie“. Nepriamo tak narážal nielen na libanonské hnutie Hizballáh, ale aj na palestínske hnutie Hamas, ktoré však patrí medzi najvplyvnejšie palestínske politické hnutia a od júna 2007 má pod kontrolou celé pásmo Gazy.
„Urobím všetko preto, aby som im (Palestínčanom) pomohol dosiahnuť ich ciele. Mahmud Abbás mi sľúbil, že sa bude usilovať o spoluprácu s premiérom Netanjahuom,“ dodal prezident USA v duchu známeho „nik nemôže splniť to, čo vám môžem sľúbiť“. Napokon, ani väčšina pozorovateľov pred i po rokovaní v Betleheme neprekypuje optimizmom a Trumpovu návštevu na západnom (palestínskom) brehu Jordánu charakterizujú ako „zdvorilostnú návštevu“, od ktorej nemožno čakať konkrétne výsledky.
„Trump nemá stále konkrétnu politickú iniciatívu týkajúcu sa palestínsko- izraelských rokovaní. Pravdou však je, že prezident USA sa zo všetkých síl usiluje realizovať svoj politický postoj,“ upozornil v rozhovore pre Breitbart už spomínaný Ahmad Ghneim, jeden z lídrov hnutia FATAH. Potvrdzovala by to aj skutočnosť, že Trump sa v Betleheme a predtým aj v Jeruzaleme vyhol riešeniu kľúčových otázok, akými sú budovanie židovských osád na okupovaných palestínskych územiach, kontroverzný štatút Jeruzalema či existencia palestínskeho štátu.
Ghneim zároveň zdôraznil, že „v tejto súvislosti nie sme optimistami, ale ani neprepadáme hystérii“. Podľa neho, ak chce Trump pritiahnuť arabské krajiny s cieľom presadiť svoje predstavy v rámci medzinárodnej politiky, tak "potom musí v prvom rade urobiť všetko pre ukončenie okupácie“.
„Poznáme záväzky prezidenta USA vo vzťahu k Izraelu, napriek tomu veríme v spravodlivého prezidenta. Veríme, že nás príjemne prekvapí,“ dodal Palestínčan.
V pondelok Trump s predstaviteľmi desiatok arabských krajín v saudskoarabskom Rijáde naznačil možný vznik vojenskej „obrannej organizácie“, ktorú už stihli politológovia pomenovať ako „arabské NATO“. Ako to môže vyzerať v praxi, už dnes naznačujú, aspoň podľa libanonských novín Al Liva, arabské diplomatické zdroje. Podľa nich koalícia Izraela, USA a krajín Perzského zálivu plánuje zaútočiť spoločne na libanonský Hizballáh. Pritom jeho vojenské krídlo, spoločne s iránskymi poradcami a oddielmi revolučných gárd, úspešne bojuje v Sýrii proti teroristom z tzv. Islamského štátu.
Podľa spomínanej koalície cieľom útoku s účasťou letectva USA majú byť nielen objekty v Sýrii, ale aj v Libanone vrátane libanonskej armády. Libanonský prezident Michel Aoun už pripomenul nielen USA, že Hizballáh je dnes súčasťou libanonských ozbrojených síl. Ibaže v Rijáde, Betleheme a následne pravdepodobne aj na ďalšej zastávke Trumpa v jordánskom Ammáne prezident USA najčastejšie skloňuje slovo mier.