O úmrtí muža, ktorý mal desiatky rokov výrazný vplyv na utváranie americkej zahraničnej politiky, informovala v sobotu agentúra AFP s odvolaním na Brzezinskeho rodinu.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Zbigniew Brzezinski sa narodil 28. marca 1928 vo Varšave. Bol absolventom americkej Harvardovej univerzity. Pochádzal z rodiny poľského diplomata, ktorá v roku 1938 emigrovala do Kanady a neskôr žila v USA. V roku 1960 sa stal mimoriadnym profesorom verejného práva a správy štátu na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Brzezinski rozpracoval koncepciu zahraničnej politiky americkej Demokratickej strany. Už pred nástupom J.F. Kennedyho do úradu prezidenta USA bol jeho poradcom pre východnú politiku. Pracoval pre Edwarda Kennedyho, Henryho Jacksona, Waltera Mondala a Huberta Humphreyho ako poradca pre medzinárodné záležitosti. V roku 1977 sa stal poradcom prezidenta USA Jamesa Cartera pre otázky národnej bezpečnosti.
Pomohol urovnať Blízky východ a vzťahy USA s Čínou
Ako dôležitý člen Carterovej administratívy sa okrem iného zaslúžil o veľký pokrok v blízkovýchodnej politike, ktorým bola mierová zmluva medzi Izraelom a Egyptom uzatvorená v roku 1978 v americkom Camp Davide. Dôležitú úlohu hral tiež pri normalizácii vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou, k menej podareným rozhodnutiam, za ktorými stál, bol neúspešný pokus o záchranu rukojemníkov z amerického veľvyslanectva v Teheráne po iránskej revolúcii v roku 1980.
Koncom 70. rokov Brzezinski márne upozorňoval na zhoršujúcu sa situáciu v Afganistane, prezident Carter dal na jeho slová až potom, čo Sovieti v decembri 1979 podnikli inváziu do tejto krajiny. Ako poradca pre otázky národnej bezpečnosti, ale aj neskôr po odchode z tejto funkcie, podporoval vyzbrojovanie afganských mudžáhedínov. Sovietov je nutné poraziť bez ohľadu na cenu, ktorú to bude stať, tvrdil Brzezinski.
„No a čo, že tu máme Taliban? Hlavne, že boli porazení Sovieti,“ reagoval na kritiku Zbigniew Brzezinski, ktorého poľský pôvod i rodinné vzťahy (za manželku mal praneter (dcéru synovca) československého prezidenta Edvarda Beneša) predurčili aj k tomu, aby sa zaujímal o dianie za železnou oponou. Zasadzoval sa o dodržiavanie ľudských práv v sovietskych satelitoch, vyplývajúce z dohôd podpísaných v Helsinkách v auguste 1975.
Vystúpil aj na Slovensku
Brzezinski v rámci svojej návštevy Slovenska vystúpil v máji 2001 s prejavom na bratislavskej konferencii Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť. Na konferencii sa zúčastnili premiéri a vicepremiéri vlád deviatich krajín usilujúcich sa o členstvo v NATO a Chorvátska.
Brzezinski patril k podporovateľom americkej neziskovej organizácie Friends of Slovakia, ktorá vznikla v roku 2001 vo Washingtone. V roku 2001 sa stal predsedom akčnej komisie USA-EÚ-Slovensko, ktorej cieľom bolo odporúčať praktické riešenia pri transformácii slovenskej spoločnosti a ekonomiky, pomáhať rastu investícií na Slovensku a prispieť k úsiliu Slovenskej republiky stať sa členom Európskej únie a NATO.
Akčnú komisiu založila americká mimovládna organizácia Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) a slovenská Spoločnosť pre zahraničnú politiku.
Brzezinski sa podieľal na práci viacerých zahraničnopolitických grémií v USA, bol poradcom inštitútu CSIS a profesorom na Fakulte pokročilých medzinárodných štúdií Univerzity Johna Hopkinsa vo Washingtone. Spojené štáty ho v roku 1981 ocenili medailou prezidenta za jeho úlohu pri normalizácii vzťahov medzi USA a Čínou a za jeho príspevok k ľudským právam a národnej bezpečnosti USA. V roku 1995 dostal poľské ocenenie Rad bieleho orla za pomoc pri získaní nezávislosti Poľska od Sovietskeho zväzu.
Ako politológ bol činný aj v pokročilom veku. Postavil sa proti americkej invázii do Iraku v roku 2003, v minuloročných prezidentských voľbách nepodporoval Donalda Trumpa a kritizoval jeho „vágnu“ zahraničnú politiku.