GLOBSEC: Lajčákovi chýba platforma na pragmatickú debatu s Ruskom

Otvorená komunikácia s Ruskom aj o témach vyvolávajúcich rozdielne názory je dôležitá, tvrdí slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Chýba mu platforma, na ktorej by mohla prebiehať s touto krajinou "pragmatická komunikácia".

27.05.2017 20:43 , aktualizované: 21:16
GLOBSEC, Miroslav Lajčík Foto: ,
Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák počas tlačovej besedy v rámci otvorenia 12. ročníka medzinárodného bezpečnostného fóra Globsec 2017.
debata (26)

„A to na lepšie pochopenie argumentov, motivácie a pozícií jednotlivých strán,“ povedal Lajčák na stretnutí s predsedom výboru pre vzdelávanie ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Nikonovom. Ten sa na GLOBSEC-u v Bratislave zúčastňuje ako delegát za Rusko. Podľa Lajčáka nie je dobré, že „sa takúto platformu už tri roky nedarí sformulovať“.

Život „v navzájom otvorených bublinách“ neumožňuje podľa Lajčáka hľadať odpovede na stále sa množiace otázky. „Môžeme jeden s druhým nesúhlasiť, ale dialóg je určený na to, aby sa problémy riešili,“ zdôraznil. V rozhovore s ruským partnerom sa nevyhol diskusii o situácii na Ukrajine a perspektívach minského procesu.

So zahraničnopoli­tickou poradkyňou viceprezidenta USA Andreou Thompsonovou diskutoval Lajčák o záväzkoch Slovenska voči NATO. „Pristupujeme k tomu zodpovedne, potvrdili sme to deklarovaním vyslania našej jednotky do Pobaltia, ako aj expertov na výcvik irackých odmínovačov, policajtov a špeciálnych jednotiek v rámci globálneho boja proti Dáišu,“ uviedol slovenský minister.

Podľa Lajčáka je nutné, aby NATO venovalo viac pozornosti krajinám Východného aj Južného partnerstva s osobitným dôrazom na región západného Balkánu. Súhlasí s ním i zástupkyňa generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoellerová, s ktorou v sobotu komunikoval.

Lajčák na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Čiernej Hory Srdjanom Darmanovičom vyjadril podporu Slovenska ambíciám Čiernej Hory o vstup do EÚ. Ocenil jej získanie plnoprávneho členstva v NATO.

Záver Lajčákovho dnešného pracovného programu patril rozhovoru s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Pavlom Klimkinom. Dominovala mu situácia na východnej Ukrajine. Slovenský minister označil vízovú liberalizáciu pre občanov Ukrajiny za „dobrú správu pre proeurópske sily a začiatok novej kapitoly vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou“.

Experti predstavili novú iniciatívu na budúcnosť NATO

Experti z oblasti bezpečnostnej politiky predstavili predbežné výstupy prebiehajúcej iniciatívy zameranej na budúcnosť Severoatlantickej aliancie, respektíve výzvy, ktorým by podľa nich toto zoskupenie malo čeliť v nadchádzajúcich rokoch.

Projekt s názvom GLOBSEC NATO Adaptation Initiative zastrešuje mimovládna organizácia Globsec. Jeho autormi sú generál vo výslužbe John Allen, viceprezident Asociácie atlantickej zmluvy (ATA) Julian Lindley French, bývalý veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek, bývalý námestník generálneho tajomníka NATO Alexander Vershbow a mnohí ďalší odborníci z oblasti globálnej bezpečnosti.

Iniciatívu s cieľom preskúmať aktuálne výzvy Aliancie spustil Globsec po minuloročnom summite NATO vo Varšave, pričom jej konečné výstupy by mali byť známe do konca tohto roka.

„Táto (predbežná) správa stanovuje podmienky a snaží sa popísať prostredie, ktorému sa NATO musí v budúcnosti prispôsobiť,“ priblížil doterajšie výsledky iniciatívy Allen, bývalý osobitný vyslanec Bieleho domu pre operácie proti Islamskému štátu (IS).

Dokončená má byť do konca roka

Dodal, že iniciatíva by mala byť hotová koncom roka, pričom bude pokrývať všetky najdôležitejšie výzvy, ktorým NATO v súčasnosti čelí a ponúkne v súvislosti s nimi konkrétne odporúčania.

Správa tak vyjde symbolicky 50 rokov po tzv. Harmelovej doktríne (správe niekdajšieho belgického ministra zahraničných vecí Pierra Harmela) z roku 1967, ktorá označila za jednu z hlavných úloh NATO okrem prípravy na obranu aj politiku uvoľňovania. Z tohto dôvodu ju autori vo svojom predbežnom výstupe označujú za Harmelovu správu č. 2., ktorú podľa nich Aliancia bytostne potrebuje.

Iniciatíva sa zapodieva otázkami ako napätie medzi Západom a Východom, resp. Ruskom, masovou migráciou, nárastom terorizmu, či terorizmom v Európe, klimatickou zmenou a ďalšími, pričom ponúka mnohé odporúčania, napr. posilnenie spolupráce medzi NATO a EÚ. Uvažuje zároveň aj nad tým, ako efektívne využiť finančné prostriedky, ktoré sa uvoľnia, keď členské štáty splnia svoje záväzky a zvýšia výdavky na obranu na prinajmenšom dve percentá svojho HDP. Zaoberá sa tiež využitím nových technológií v boji proti hybridnej vojne.

Podľa koordinátora výstupov iniciatívy Juliana Lindleyho Frencha spočíva dôležitosť takéhoto dokumentu práve v jeho načasovaní a zároveň v ambícii reagovať na aktuálne krízy vo svete – napr. na celkom sa meniacu povahu vojen.

26 debata chyba
Viac na túto tému: #bezpečnosť #Rusko #Miroslav Lajčák #GLOBSEC