Reagovali tak na vyhlásenia podpredsedu zahranično-politického výboru Dumy Viačeslava Nikonova. Ten na bezpečnostnej konferencii Globsec 2017 v paneli venovanom Východnému partnerstvu vyhlásil, že Rusko nemá nič proti tomu, aby Ukrajina a Gruzínsko vstúpili do Únie, ak chcú, ale nepáčilo by sa mu, ak by vstúpili do Severoatlantickej aliancie.
Tú Moskva, podľa svojho ruského predstaviteľa, považuje nie za obrannú, ale vojenskú alianciu. Rusko napadlo Gruzínsko v roku 2008. Po tom, čo Ukrajinci chceli v roku 2014 podpísať asociačnú dohodu s EÚ, Moskva destabilizovala východ Ukrajiny a anektovala ukrajinský poloostrov Krym.
Podľa Kvirikašviliho je vízová liberalizácia pre Gruzínsko a Ukrajinu nielen technická záležitosť, ale dôležitý miľník a politický signál. Pripomenul, že krajiny pre to, aby mohli cestovať do EÚ, zaviedli náročné reformy, legislatívne štandardy.
„To, že Európa ukázala otvorené dvere, je dôležitý politický krok,“ povedal gruzínsky premiér. Takisto poukázal na to, že aj Rímska deklarácia z marca tohto roka hovorí o tom, že Európa by mala zostať otvorená partnerstvu založenému na hodnotách. Očakávajú, že ak splnia, čo sľúbili, svoje sľuby splní aj Európska únia.
EÚ je napriek problémom pre krajiny Východného partnerstva stále atraktívna
Lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevics poukázal na to, že aj keď sa EÚ borí so svojimi problémami, stále je príťažlivá pre krajiny Východného partnerstva aj západného Balkánu, zatiaľ čo od Ruska sa krajiny skôr odťahujú. Takisto potvrdil, že Európa nefunguje len na princípe geografie, ale na hodnotách. Pokiaľ ide o integráciu do EÚ a NATO, upozornil na to, že pobaltské krajiny vstupovali do klubu v inom čase a podmienkach.
„Robili sme všetko preto, aby nás neodmietli. Kongresmani sa pýtali, či sme takí, ako oni, či máme rovnaké hodnoty,“ povedal s tým, že Pobaltie na vstupe ťažko pracovalo. Tvrdí však, že ak Európa dá podmienky, krajina ich splní, tak aj EÚ musí dodržať svoje slovo. Ako však na margo vzťahov s Ruskom dodal, nemyslí si, že Rusku by nevadil vstup Gruzínska a Ukrajiny do EÚ.
Podpredsedu zahranično-politického výboru Dumy Viačeslav Nikonov na otázku, či Rusku prekáža vstup Ukrajiny a Gruzínska do EÚ, odpovedal, že krátka odpoveď znie, že neprekáža. Podľa neho bolo chybou, že Rusko nespolupracovalo na budovaní európskej architektúry. „Keď v Berlíne, Paríži, Londýne poviete Európa, nemyslíte tým Rusko. To bola tá chyba, čo sa stala po Studenej vojne,“ vyhlásil predstaviteľ Moskvy s tým, že Rusko je najväčšia európska krajina a Moskva najväčšie európske mesto.
Rusko je proti navyšovaniu obranného rozpočtu NATO
Rusku sa podľa Nikonova nepáči, že NATO ide zvyšovať investície do obrany, a že Aliancia je aktívna v Pobaltí. Tvrdí, že prítomnosť vojsk NATO v blízkostí ruských hraníc, je pre nich otázka národnej bezpečnosti. „Akceptujeme právo iných vstúpiť, ale byť súčasťou Európskej únie nie je len radosť, ale aj zodpovednosť,“ vyhlásil Nikonov s tým, že ak chcú Gruzínsko a Ukrajina vstúpiť do EÚ, s tým Rusko problém nemá, ale má nepáčilo by sa mu, ak by vstúpili do NATO. Ako dodal, je to podľa neho pochopiteľné, keďže Rusko má tiež svoje záujmy.
Na vyjadrenia Nikonova reagovali predstavitelia dotknutých krajín – Kvirikašvili a Klimkin. Klimkin poukázal na to, že Rusko už nie je európska krajina, pretože európske krajiny sú založené na hodnotách. Podľa Kvirikašviliho nemá zmysel vyvracať všetko, čo Nikonov povedal. Zareagoval, že to, či nejaká krajina vstúpi do nejakého klubu, je na rozhodnutí jej občanov. Gruzínci sú podľa neho za integráciu. „To, čo Rusko hovorí, znie sarkasticky,“ dodal.
Fico: Slovensko chce byť v jadre viacrýchlostnej Európy
Pokiaľ ide o vzťah Európskej únie s USA, po posledných prezidentských voľbách v USA nastala šanca pre Európu byť aktívnejšou a nečakať, ako sa USA rozhodne či dohodne s inými krajinami. Európa potrebuje otvorenú diskusiu a rešpektovať sa navzájom. Ak máme problém, tak je to problém komunikovať pozitívne veci ako napríklad koniec roamingu.
Pokiaľ ide o viacrýchlostnú Európu, Slovensko chce byť nielen aktívne v diskusii, ale byť v jadre EÚ. Nechceme ale, aby viac rýchlostí členské krajiny rozdeľovalo. Takisto treba pripomenúť, že aj keď ešte stále 28 premiérov a prezidentov niekoľko hodín rokuje, vždy prídu ku kompromisu a na niečom sa dohodnú. Vyplýva to zo slov premiéra Roberta Fica na bezpečnostnej konferencii Globsec 2017 v paneli venovanému jednote EÚ, na ktorom sa zúčastnili aj predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý sa vrátil zo summitu G7 a premiér ČR Bohuslav Sobotka.
Tusk hostí informoval o summite siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta. Ako priznal, je väčším optimistom, ako očakával. „Som si istý, že napriek určitým vyjadreniam, partneri v G7 sú zodpovednejší, než by mohli na prvý dojem byť,“ povedal s tým, že aj spoločné stanovisko dosiahli skôr, ako si myslel, že sa to podarí. Americký prezident Donald Trump sa mal na summite vyjadriť k tomu, ako budú USA napĺňať klimatickú dohodu z Paríža, nechal si však ešte čas na rozhodnutie. Trump v kampani hovoril o tom, že Washington od Parížskej dohody odstúpi.
„Môj dojem po tejto schôdzke je taký, že naša spolupráca EÚ – USA bude jednoduchšia, než sme po voľbách očakávali,“ dodal Tusk s tým, že Trump je podľa neho schopný, pripravený a odhodlaný zmeniť prvý, nie práve najlepší dojem. Podľa Fica zmena v USA vytvára pre Úniu šancu. „Vôbec by som nebol nervózny z vyjadrenia americkej administratívy, že EÚ by sa mala viac o seba starať. Je nás viac ako 500 miliónov. Nemôžeme sa spoliehať na to, čo povie USA, či sa dohodne s Ruskom či Čínou,“ vyhlásil Fico.
Fico na margo viacrýchlostnej EÚ pripomenul, že už teraz máme eurozónu a schengen, čiže viacrýchlostnú Európu. Informoval, že v pondelok bude telefonovať s novým francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a chce sa s ním zhovárať aj o francúzsko-nemeckom integračnom motore. Zopakoval, že Slovensko chce byť v jadre, ale ak sa nejaká partia rozhodne združovať, nemôže to rozbíjať celok. Takisto pripomenul, že je proti otváraní základných zmlúv. Dosť priestoru na väčšiu integráciu vidí v mechanizme posilnenej spolupráce.
Za nesprávne vy považoval, ak by sa Únia začala zaoberať sama sebou – inštitúciami, postami a tým, ktorá krajina čo získa. „Ani zďaleka nie som taký skeptický. Na summit príde ešte stále 28 premiérov s rozdielnymi názormi, z iných krajín, ale vždy sa vieme dohodnúť. Máme čo zlepšovať, ale nešiel by som do základov EÚ,“ povedal.