Diskusia o dvoch percentách HDP na obranu bola hlavnou súčasťou minulotýždňovej schôdzky NATO. Iba na základe tohto meradla je Grécko asi najlepším spojencom. Ako je to však s výdavkami na obranu okrem známych dvoch percent?
Na summite vo Walese v roku 2014 sme sa dohodli na investíciách do obrany. Má to tri aspekty. Áno, ide o to, koľko krajiny vydávajú na obranu. Ale týka sa to aj toho, aké spôsobilosti majú štáty k dispozícii. A ktoré z nich NATO potrebuje a ako nimi môžu prispieť do aliančných operácií. A treťou kategóriou je, čo jednotlivé krajiny priamo robia v oblasti podpory našich jednotiek, výzbroje a zbraňových systémov. Viem, že Slovensko sa podieľa na operácii Resolute Support (Rozhodná podpora) v Afganistane a má v tom záujem pokračovať. Je dôležité zdôrazniť tieto tri aspekty. Na schôdzke NATO minulý štvrtok sme sa dohodli, že každá krajina predstaví výročný plán, týkajúci sa investícií do obrany.
Mali ste v NATO diskusiu o tom, či bolo možné nejakým spôsobom potrestať krajinu, keď si neplní záväzky?
Nie. Sme na začiatku procesu týkajúceho sa týchto politík. Vychádza z toho, akým problémom NATO čelí. Očakávame, že krajiny budú vidieť, že je v ich záujme, aby urobili, čo je potrebné.
Pred rečou prezidenta Donalda Trumpa v aliancii panovali očakávania, že sa slovne prihlási ku kolektívnej obrane pri odhalení pamätníka obetiam teroristických útokov z 11. septembra 2001 a venovanému aj článku 5 Washingtonskej zmluvy. Nestalo sa to. Ako to vnímate?
Prezident Trump odhalil pamätník, ktorý spája veci, ktoré ste spomenuli. Vo svojej reči hovoril o pretrvávajúcej podpore aliancii zo strany USA. Okrem toho začiatkom minulého týždňa návrh obranného rozpočtu Spojených štátov ukázal nárast výdavkov Ameriky o 1,4 miliardy dolárov na iniciatívu týkajúcu sa obrany Európy. Je dôležité, aby sme použili peniaze tam, kde sú potrebné. A ukazuje to na priority.
Šéf Bieleho domu spomenul vo svojej reči tri hrozby – terorizmus, migrácia a Rusko. Čo sa týka poslednej, aký vzťah s Moskvou aliancia má, mení sa v ňom niečo?
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pripomína, že Rusko je naším susedom, je tam, kde je. Aliancia by uprednostnila spoluprácu s Ruskom, ale nedeje sa to. Nie je to však chyba NATO. Je to výsledok ruských agresívnych krokov proti Ukrajine, ktoré sa začali v roku 2014. NATO je jednoznačne odhodlané odpovedať na výzvy, ktoré súvisia aj s posilnením ruskej vojenskej prítomnosti v Kaliningrade, na ďalekom severe a Kryme. Vlani na summite aliancie vo Varšave sme sa dohodli na obranných a odstrašujúcich opatreniach. Posilnili sme predsunutú vojenskú prítomnosť na východe. Podobne aj na juhu, kde iniciatívy vedú Rumunsko, Bulharsko a Turecko. Sme odhodlaní brániť sa. Ale jednoznačne zdôrazňujem slovo obrana. NATO je obranná aliancia. Reagujeme primerane a v súlade s medzinárodným právom. Z Ruska ustavične zaznieva, že sme preň akousi útočnou hrozbou. Je to smiešne. Rusko má v západnom vojenskom okruhu tri divízie a tankovú armádu. Ale Moskva hovorí, že naše bojové skupiny, prápory sú útočnou hrozbou. Je to smiešna pozícia.
Nakoľko teda Rusko verí tomu, čo hovorí? Na jednej strane je jeho susedom najsilnejšia vojenská aliancia na svete. Možno si Rusko hovorí, čo keď NATO niečo urobí. Alebo to len využíva na ospravedlnenie vlastných krokov?
Je extrémne zábavné sledovať, ako s týmto pracuje ruská propaganda. Na jednej strane stále hovorí o tom, akou je NATO hrozbou. A na druhej strane tvrdí, že aliancia nie je veľmi efektívna, že len využíva svojich členov. Oboje nemôže byť pravda. Je NATO hrozba alebo sme neefektívni? Niekedy je ťažké vedieť, čo si Kremeľ myslí o aliancii. A tiež, ako ju vnímajú Rusi, ktorých neprestajne bombardujú propagandou. Kremeľ reaguje propagandistickým spôsobom, príkladom je vojenské cvičenie Západ 17. Ale Rusko čelí aj obmedzeniam v oblasti obranných výdavkov. Nie vždy to vyzerá tak, že by NATO bolo prioritou Moskvy. Míňa peniaze inde.
Akým spôsobom je NATO ovplyvnené neustálou debatou o vzťahoch kampane prezidenta Trumpa s Ruskom?
Nemá to na nás žiadny dosah. Je to vnútropolitická záležitosť USA. Sme svedkami vyšetrovaní, NATO sa bude určite zaujímať o ich výsledok. Ale žiadnym spôsobom nie sme do toho zapojení.
NATO sa posúva k širšiemu zapojeniu sa do boja s terorizmom. Slovenská vláda ohlásila vyslanie vojakov do Iraku, kde sa budú podieľať na odmínovaní a opravách vojenskej techniky. Budú teraz takéto iniciatívy pod vlajkou aliancie alebo budeme ďalej svedkami dvojstranných dohôd?
Bude to jedno aj druhé. Všetky krajiny NATO sú členmi koalície bojujúcej s teroristickou organizáciu Islamský štát (IS). Sme veľmi radi, že posielate ľudí, ktorí budú cvičiť miestne sily v Iraku. Je to nová snaha. Už cvičíme vojakov v Jordánsku. Slovensko podľa mňa môže byť veľmi nápomocné napríklad v otázke opráv bojovej techniky zo sovietskych čias. Máte v tom skúsenosti. Potešilo nás, keď prezident Andrej Kiska ohlásil, že posielate cvičiteľov do Iraku. A bude to pod vlajkou NATO.
Čo spája niektoré hrozby, je používanie propagandy, dezinformácií. Ako na to reaguje aliancia?
Propaganda či falošné správy sú súčasťou hybridných hrozieb, hybridnej vojny, ktorým čelíme. Musíme venovať pozornosť strategickej komunikácii či dezinformačným kapaniam. Vidíme, ako sa v Pobaltí či Poľsku snaží ruská propaganda presadiť svoj odkaz. A možno tak vytvoriť problémy pre naše jednotky, napríklad demonštrácie. Z vojenského pohľadu je to výzva, na ktorú sa musíme sústrediť. Ale sú tu aj väčšie politické otázky, v ktorých môže NATO hrať úlohu prostredníctvom iniciatív, ako je vytvorenie Centra excelentnosti pre strategickú komunikáciu v lotyšskej Rige. V širšom zmysle to pomáha krajinám čeliť týmto hrozbám zo strategického hľadiska. Chcem ešte zdôrazniť jednu vec, lebo sa týka aj Slovenska.
Čo máte na mysli?
Chceme dostať odkaz o NATO k verejnosti. Urobiť ho vzrušujúcejším. Aj pre mladých ľudí, ktorí možno alianciu vnímajú ako niečo, čo je tu už dávno a nevenujú mu pozornosť. Chceme urobiť NATO viac skutočným. Máme hashtag #WeAreNATO. Je to podporené mnohými skvelými informáciami a materiálmi o aliancii. Je skvelé, že Slovensko je jednou z pilotných krajín projektu.
Takže vojna hashtagov WeAreNATO verzus NotoNATO?
Niečo také. Uvidíme, kto vyhrá. Chceme zaujať mladých ľudí.
Nakoľko je však potrebné, aby sme riešili slabosti nášho systému. Zdá, že niektorí ľudia sú sklamaní, znudení, odmietajú demokraciu. Trump vyhral voľby podobnými praktikmi, ako používa ruská propaganda. Kde je úloha NATO?
Aliancia sa sústredí na bezpečnosť a obranu. Čo sa týka väčších výziev, ako napríklad migrácia, môže urobiť len to, na čo máme. Spolupracujeme s EÚ v Stredozemnom mori, aby sme lepšie regulovali migračné toky. Širšie problémy musíme riešiť spoločne. NATO, EÚ, OSN a musíme byť koordinovaní. Ale aliancia môže byť dobrým príkladom, ako je potrebné pochopiť, že ľudia by mali myslieť kriticky, čo sa týka informácií. Všetci žijeme v našich bublinách a evolúcia sociálnych médií a ich algoritmov nás posúva do rovnakých kmeňov. Výzvou teda je, aby sme sa dívali na veci kriticky. Môžeme povzbudzovať našich spojencov, aby mali zodpovedný prístup k falošným správam či informačnej vojne. NATO funguje na konsenze. Znamená to, že všetci musíme počúvať všetkých a musíme sa dohodnúť. Takto sa hýbeme vpred. V malom je príklad, čo potrebujme v dnešnej spoločnosti. Kritické uvažovanie a snahu nájsť konsenzus prostredníctvom argumentov.