Vučič tak urobil preto, aby sa mohol v stredu ujať úradu hlavy štátu a zložiť prezidentskú prísahu.
Všeobecne sa očakáva, že zákonodarný zbor tento krok potvrdí v stredu a Vučič bude oficiálne uvedený do funkcie hlavy štáty na poludnie miestneho času.
Vučič jasne zvíťazil už v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali začiatkom apríla; len 11 mesiacov po tom, ako so svojou Srbskou pokrokovou stranou (SNS) zvíťazil aj v parlamentných voľbách.
Foto: SITA/AP, Darko Vojinovic
Vučič (47) v prezidentskom kresle nahradí Tomislava Nikoliča, ktorý sa už o druhé päťročné funkčné obdobie neuchádzal. Kto Vučiča vystrieda na poste premiéra, zatiaľ nie je známe. Svojho nástupcu by mal Vučič vymenovať do 18. júna.
Vučič bol pôvodne krajne pravicovým extrémistom, ktorý svoju rétoriku zmiernil po založení SNS v roku 2008, čím zaplnil vtedy uprázdnený stredopravý priestor v srbskej politike. Z proruského oponenta EÚ sa postupne stal zástancom vstupu Srbska do tohto bloku, blízkych vzťahov s Moskvou sa však nevzdal.
Hoci sa Vučič presúva z mocensky silnejšej pozície premiéra do funkcie prezidenta, ktorá má zväčša reprezentatívny charakter, predpokladá sa, že si zachová všetky „mocenské páky“ na kontrolu SNS.
Nešlo by o nový koncept – zosnulý srbský líder Slobodan Miloševič disponoval všetkou mocou bez ohľadu na aktuálnu pozíciu. Bývalý srbský prezident Boris Tadič takisto efektívne vládol prostredníctvom zástupcu, keď stál na čele štátu v rokoch 2004–12.
Srbsko do NATO nevstúpi
Srbsko neplánuje vstúpiť do Severoatlantickej aliancie, vyhlásil dosluhujúci premiér krajiny Aleksandar Vučič v rozhovore pre tamojšiu stanicu RTV Pink.
„Zúčastnil som sa na summite NATO, kde som povedal, že nemáme plány na vstup do aliancie. Usilujeme sa zostať vojensky neutrálni a vyhýbame sa možnosti vstupu do akéhokoľvek podobného zoskupenia,“ povedal Vučič.
Podľa neho to je jeden z dôvodov, prečo Srbsko v uplynulom období investovalo do svojej bezpečnosti. Srbská armáda a polícia dostali nové uniformy, deväť nových vrtuľníkov, pričom do dvoch mesiacov má krajina dostať od Bieloruska približne desať kusov bojových stíhačiek typu MiG-29, ako aj dve divízie protilietadlového systému Buk.
Srbskú armádu má posilniť aj 30 kusov tankov typu T-72 a rovnaký počet obrnených transportérov typu BRDM-2.
Vučič však zároveň zdôraznil dôležitosť „európskej cesty“ pre Srbsko. Podľa jeho skoršieho vyjadrenia by vstup krajiny do NATO na jednej strane vyriešil mnoho problémov, avšak tento krok by vytvoril rozpor v spoločnosti, ktorý by trval niekoľko desaťročí. Vstup do Severoatlantickej aliancie odmieta 75 percent srbského obyvateľstva.