Samovražedný útok, pri ktorom utrpelo zranenie vyše 400 osôb, sa odohral v prísne stráženej štvrti v centre mesta, kde sa popri zahraničných veľvyslanectvách nachádza aj prezidentský palác a sídlo misie NATO. Atentátnik udrel v rušnej ulici v čase rannej špičky, pred pol deviatou miestneho času, keď boli tisíce ľudí na ceste do práce. Výbuch poničil viacero budov a desiatky automobilov.
Výbušnina v cisterne
„Explodovalo auto s cisternou, ktorá obsahovala viac ako 1,5 tony výbušniny. Výbuch zanechal sedem metrov hlboký kráter,“ povedal pre agentúru AFP západný zdroj z Kábulu.
V minulosti sa k veľkým bombovým útokom v Kábule väčšinou hlásilo buď islamistické hnutie Taliban, ktoré od svojho zvrhnutia v roku 2001 bojuje proti Západom podporovanej vláde, alebo teroristická organizácia Islamský štát. Taliban však po útoku odmietol, že by za tento krvavý čin niesol zodpovednosť. Jeho hovorca Zabiulláh Mudžáhid tvrdí, že bojovníci hnutia neboli do útoku nijako zapojení a že Taliban odsudzuje akékoľvek atentáty zacielené na civilné obete.
Džavíd Kohistani, bývalý vysoký predstaviteľ afganských tajných služieb, však spochybňuje vyhlásenia Talibanu. Podľa neho zámerom útočníka zrejme bolo preniknúť hlbšie do prísne stráženej tzv. zelenej zóny a smrtiaci náklad odpáliť v bezprostrednej blízkosti vládnych budov či sídel západných ambasád. „To, že Taliban okamžite odmietol zodpovednosť, možno súvisí s príliš vysokým počtom zabitých civilistov. Hnutie nechce byť spájané so zabíjaním nevinných moslimov a svoj boj sa snaží vykresľovať ako výlučne zameraný proti afganskej vláde a zahraničným jednotkám,“ povedal pre televíziu Al Džazíra. Útok včera odsúdila aj vplyvná afganská Najvyššia rada ulemov, ktorá združuje islamských učencov a duchovných vodcov. „Uskutočniť podobný útok počas svätého mesiaca ramadánu je absolútne neľudské,“ zdôraznili ulemovia.
Kohistani nevylučuje, že k útoku sa prihlási Islamský štát, konkurenčná teroristická organizácia, do ktorej vstúpili mnohí bývalí bojovníci Talibanu. „Nemá síce dostatok kapacít, zdrojov ani vplyvu v okolí Kábulu na takéto útoky, ale môže to tvrdiť v snahe upútať na seba pozornosť a demonštrovať silu,“ dodal.
Vyšetrovatelia stále nevedia, či terčom mala byť nemecká ambasáda, ktorá bola najbližšie k výbuchu a utrpela aj najťažšie škody. Afganský ochrankár hliadkujúci pred veľvyslanectvom zahynul, zranené boli aj dve zamestnankyne ambasády – Nemka ľahšie a Afganka ťažšie.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová ostro odsúdila teroristický útok v afganskej metropole. „Terorizmus je zameraný proti nám všetkým – či už v Manchestri, alebo v Berlíne, Paríži, Istanbule, Petrohrade alebo teraz v Kábule,“ vyhlásila. „Budeme viesť boj proti terorizmu a vyhráme ho,“ dodala.
Kontroverzné deportácie
Berlín v reakcii na rozsiahly teroristický útok v Kábule zrušil deportáciu neúspešných afganských žiadateľov o azyl do ich vlasti, chystanú na stredu. Oznámil to minister vnútra Thomas de Maiziére.
Deportácie afganských utečencov späť do ich vlasti sú v Nemecku veľmi kontroverzné kvôli bezpečnostnej situácii v Afganistane. Vlády niektorých spolkových krajín sa na nich preto odmietajú zúčastniť. Spolková vláda však argumentovala, že napriek pretrvávajúcej zložitej bezpečnostnej situácii v Afganistane do určitých stabilnejších oblastí krajiny je možné neúspešných žiadateľov o azyl deportovať.
Nemecká vláda po decembrovom teroristickom útoku na vianočnom trhu v Berlíne sprísnila pravidlá udeľovania azylu. Tento rok ho zamietla asi polovici afganských žiadateľov, ktorí tvoria v súčasnosti po Sýrčanoch druhú najpočetnejšiu skupinu. Len za prvý štvrťrok tohto roku dostalo od nemeckého imigračného úradu zamietavú odpoveď 32-tisíc Afgancov, viac než vlani za celý rok.
Kým z vojnovým konfliktom postihnutej Sýrie poskytuje Nemecko útočisko prakticky všetkým utečencom, Afgancov začalo posielať späť do vlasti. Ešte do minulého roku pritom vzhľadom na pokračujúci vojnový konflikt Afgancov ani po zamietnutí azylu Nemecko nevyhosťovalo. Tento rok však bolo piatimi charterovými letmi do Afganistanu deportovaných už 106 odmietnutých žiadateľov o azyl.
Na stredu bol plánovaný odsun ďalších osemdesiatich Afgancov. „Je nepochopiteľné a neprijateľné, že napriek všetkým faktom má ďalšie lietadlo odštartovať,“ protestoval ešte pred oznámením vládneho rozhodnutia o odklade deportácií Günter Burkhardt, šéf združenia na ochranu ľudských práv utečencov Pro Asyl. Podľa tejto organizácie sú navrátilci z Európy v Afganistane mimoriadne ohrozenou skupinou. „Kto sa na ulici ukáže v západnom oblečení, je považovaný za kolaboranta Západu,“ argumentoval Burkhardt, ktorý azylové konanie s Afgancami v Nemecku prirovnal k ruskej rulete.
Odpor proti vyhosťovaniu Afgancov včera vyústil do násilností v Norimbergu, keď sa asi dvesto študentov učňovky bránilo pred zatknutím svojho dvadsaťročného konškoláka, o deportácii ktorého úrady rozhodli po vyše štyroch rokoch jeho pobytu v Nemecku. Polícii sa s pomocou obuškov a služobných psov napokon podarilo zadržať Afganca. Traja policajti v konflikte utrpeli zranenia. Afganský mladík hovorí po nemecky a mal sľúbené pracovné miesto.
Iba dočasný odklad
Deportácie Afgancov boli napokon pozastavené. „V najbližších dňoch nebudú žiadne spiatočné cesty do Afganistanu,“ oznámil hovorca nemeckého ministerstva vnútra. Potvrdil však, že ide iba o dočasné opatrenie. Zamestnanci ambasády v Kábule, ktorá bola vážne poškodená, majú teraz podľa neho dôležitejšiu prácu, než sa starať o logistiku spojenú s návratom odmietnutých žiadateľov o azyl. Neskôr však spolková vláda chce deportácie obnoviť, zdôraznil.
Združenie Pro Asyl privítalo zrušenie včerajšieho letu, súčasne však žiada, aby sa s deportáciami Afgancov celkovo skoncovalo. „Afganci nesmú byť posielaní späť do krajiny, ktorá nedokáže ochrániť civilistov,“ zdôraznilo združenie.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.