Dva roky od prehĺbenia vnútropolitickej krízy, vyvolalanej rozsiahlou odpočúvacou aférou i korupčnými škandálmi, a pol roka po predčasných voľbách, ktoré ju mali ukončiť, dvojmiliónová bývalá juhoslovanská republika má opäť funkčnú vládu. Zaev uzavrel spojenectvo so stranami etnických Albáncov, tvoriacich vyše štvrtiny obyvateľstva krajiny, čo Gruevski odmietol, a jeho vláda v noci na štvrtok získala hlasmi 60 poslancov v 120-člennom parlamente tesnú väčšinu. „Konštatujem, že parlament zvolil novú vládu Macedónska,“ vyhlásil šéf parlamentu Talat Xhaferi. Práve zvolenie Albánca Xhaferiho za druhého najvyššieho ústavného činiteľa vyvolalo pred necelými dvoma mesiacmi búrlivé protesty macedónskych nacionalistov. Stúpenci expremiéra Gruevského vtedy vtrhli do parlamentu a fyzicky napadli ľavicových i albánskych poslancov. Niekoľko desiatok ľudí vrátane Zaeva utrpeli zranenia.
Krvavý incident bol vážnym varovaním pre EÚ a USA, že kandidátska krajina únie i NATO sa rúti znova k priepasti občianskej vojny, z okraja ktorej ju už pred šestnástimi rokmi musela zachraňovať vojenská misia aliancie. Brusel s Washingtonom preto naliehavo dotlačili macedónskeho prezidenta Ďorge Ivanova, spojenca Gruevského národných konzervatívcov, aby prestal robiť obštrukcie a Zaeva poveril zostavením vlády. Ivanov to dovtedy odmietal, lebo Zaevova dohoda s Albáncami podľa neho ohrozovala zvrchovanosť a územnú celistvosť krajiny.
Ústupky, ktoré Zaev sľúbil Albáncom, pripomenul pred hlasovaním o vláde aj Xhaferi, keď zasadanie parlamentu otvoril v albánčine. Vzápätí však pokračoval po macedónsky. Podľa agentúry AFP pritom poznamenal: „Kým nebude prijatý nový jazykový zákon.“
Zaev vo svojom prejave potvrdil, že na záväzok pozdvihnúť albánčinu na úroveň druhého úradného jazyka nezabudol. „Sľubujeme, že umožníme adekvátne uplatnenie všetkých jazykov,“ citovala ho AFP.
Dvadsaťpäťčlenný kabinet, z ktorých je osem Albáncov, chce podľa premiéra prekonať mŕtvy bod, na ktorom krajina pri svojich integračných snaženiach uviazla. „Naším cieľom je členstvo v EÚ a NATO v najkratšom možnom čase,“ vyhlásil. Macedónsko získalo štatút kandidátskej krajiny EÚ už pred dvanástimi rokmi, začatie prístupových rokovaní s úniou však rovnako ako jeho vstup do NATO blokuje susedné Grécko. Atény trvajú na tom, aby Skopje zmenilo názov krajiny, lebo ten údajne naznačuje územné nároky na severogrécku provinciu, ktorá tiež nesie názov Macedónsko.
Nový premiér v tomto vlečúcom sa spore sľubuje pružný postoj. Za ministra zahraničných vecí si vybral skúseného diplomata Nikolu Dimitrova, niekdajšieho veľvyslanca v USA, ktorý v minulosti už o otázke názvu štátu s gréckou stranou vyjednával. Zaev však pri tomto citlivom probléme nemieni postupovať na vlastnú päsť. „Vláda bude diskutovať s opozíciou a rozhodnutie prijme na základe konsenzu, pričom ho bude musieť potvrdiť referendum,“ citovala ho agentúra Beta.