Oficiálne však Spojené štáty môžu od dohody odstúpiť až v novembri 2020. Vtedy sa už budú konať v USA ďalšie prezidentské voľby, pripomína agentúra AFP.
Aby ktorákoľvek krajina mohla odstúpiť od parížskej dohody, musí najprv o svojom rozhodnutí písomne informovať Rámcový dohovor OSN o klimatických zmenách (UNFCCC). Toto oficiálne oznámenie je však možné urobiť až tri roky potom, čo vstúpil do platnosti text dohody (4. novembra 2016). To znamená, že 4. november 2019 je prvým dátumom, keď Trump môže túto možnosť využiť.
Odstúpenie od dohody nadobudne platnosť rok po tom, teda 4. novembra 2020. To je deň po tom, čo sa uskutočnia budúce prezidentské voľby v Spojených štátoch. Trumpovo volebné obdobie sa končí 20. januára 2021.
Ignorovanie záväzkov
„Napriek Trumpovmu oznámeniu Spojené štáty nemôžu okamžite odstúpiť od parížskej dohody,“ zdôraznil Richard Klein zo štokholmského ekologického inštitútu.
Dovtedy však môže Washington odstúpiť od akýchkoľvek rokovaní o klíme a jednoducho ignorovať záväzky, ktoré dala v dohode predchádzajúca vláda Baracka Obamu, píše agentúra AFP.
Podľa niektorých expertov by Trump mohol spomínaný proces odstúpenia od dohody obísť a vypovedať Rámcový dohovor OSN o klimatických zmenách z roku 1992, ktorý je predchodcom parížskej dohody a má iba ročnú výpovednú lehotu. Odstúpenie od rámcového dohovoru by údajne zrušilo účasť USA v parížskej dohode, pretože obe dohody sú previazané.
Začnú sa nové rokovania?
Trump však zatiaľ nijako nenaznačil, že by sa plánoval vydať týmto smerom. Naopak vyhlásil, že by chcel začať rokovania o novej, lepšej klimatickej dohode. Začatie takýchto rokovaní Rámcový dohovor o zmene klímy z roku 1992 nevylučuje.
Trump by ale musel presvedčiť partnerov z takmer 200 ďalších krajín, s ktorými USA dve desaťročia parížsku dohodu pripravovali.
„Spojené štáty môžu navrhovať, čo chcú, ale žiadna iná krajina si s nimi nesadne za rokovací stôl,“ vyhlásil analytik Alden Meyer z organizácie Union of Concerned Scientists (Zväz znepokojených vedcov). „Nemožno začať znovu a oni to vedia. Účelom je, aby to vyzeralo, že sú rozumnejší než v skutočnosti,“ dodal.
Trump vyhlásil, že Spojené štáty „úplne skončia s naplňovaním dohody“.
Parížska dohoda si za hlavný cieľ kladie prostredníctvom obmedzenia emisií skleníkových plynov udržať zvyšovanie teploty výrazne pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou, nestanovuje ale k tomu žiadny záväzný termín. Jednotlivým krajinám nehrozia ani sankcie, ak nebudú záväzky, ktoré si stanovili, dodržiavať, píše agentúra AFP.
Afrika bude trpieť ešte viac
Rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody bude pre Afriku škodlivé. Uviedli to africkí politici a envinronmentálni aktivisti.
Výskumník zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), Juhoafričan Jaco du Toit, pre agentúru DPA uviedol, že „teraz bude oveľa ťažšie chrániť ľudí na africkom kontinente pred dôsledkami zmeny klímy.“
Dodal, že odstúpenie od zmluvy zo strany USA, druhého najväčšieho znečisťovateľa ovzdušia na svete, ohrozuje financovanie úsilia o zmiernenie a kontrolu vplyvu zmeny klímy na celom africkom kontinente. Du Toit súčasne vyjadril nádej, že ostatné krajiny budú schopné vykryť schodok, ktorý nastane v dôsledku rozhodnutia USA.
Bývalý prezident africkej Ghany, John Dramane Mahama, ktorý v roku 2015 brojil za parížsku dohodu, vyhlásil, že Trumpovo rozhodnutie vychádza zo „skutočne pomýleného názoru“.
Poznamenal tiež, že svet sa stáva nepredvídateľným miestom, keď takéto globálne zmluvy ako parížska môže zvrátiť rozhodnutie jedného národa vo voľbách.
Afričania sú v prvej línii
Výkonný riaditeľ africkej pobočky organizácie Greenpeace, Njeri Kabeberi, vyhlásil, že Trumpova administratíva sa svojím rozhodnutím ohľadom parížskej dohody „obrátila Afrike chrbtom“.
Vysvetlil, že milióny ľudí žijúcich na africkom kontinente sú v prvej línii vystavení dôsledkom zmien klímy. Podľa Kabeberiho je dôležité, aby najväčší znečisťovatelia niesli zodpovednosť za utrpenie ľudí i globálne otepľovanie, ktoré už zapríčiňujú.
Medzičasom sa objavili správy, že Africká únia bude aj naďalej „dôsledne dodržiavať záväzok komplexnej implementácie“ parížskej dohody.
Agentúra DPA pripomenula, že výskumníci v oblasti klimatických analýz varujú, že zmena klímy bude mať v Afrike vážne dôsledky, vrátane extrémnych horúčav, nedostatku zrážok a zmenšovania vodných zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre poľnohospodársku výrobu a rybolov.
Odborníci očakávajú aj ďalšie zvýšenie už i tak vysokého počtu Afričanov trpiacich podvýživou a infekčnými chorobami. Ďalším predpokladaným dôsledkom zmien klímy môžu byť aj záplavy a zvyšovanie cien potravín na kontinente.