Trump dokonca v minulosti napísal, že globálne otepľovanie je výmysel Číny, aby získala výhodu nad americkým priemyslom.
"Trumpovo rozhodnutie nie je prekvapujúce,“ uviedol pre Pravdu Thomas Birkland zo Severokarolínskej štátnej univerzity, ktorý sa zaoberá tým, ako prírodne katastrofy pôsobia na politiku. Reagoval na vyhlásenie amerického prezidenta, že USA odstupujú od dohody o boji s klimatickými zmenami prijatej v Paríži v roku 2015.
Foto: SITA/AP, Andrew Harnik
Birkland poukazuje na Trumpovu minulosť. "Pri viacerých príležitostiach spochybňoval alebo sa vysmieval z vedeckých poznatkov, ktoré podporujú myšlienku, že ľudia sa podieľajú na klimatických zmenách produkciou skleníkových plynov. Trump a väčšina jeho politickej základne jednoducho neveria, že je to skutočný problém,“ uviedol Birkland.
Experti pripomínajú, že dohoda z Paríža určite nie je dokonalá a je vo svojej podstate založená na dobrovoľnosti. Zároveň však krútia hlavami nad tým, že by Trump chcel vyrokovať niečo nové. "Takéto vyhlásenie neodráža obrovské úsilie, ktoré sme vložili do rokovaní. Hľadali sme celkový kompromis, aby sa celý svet zjednotil na kľúčových princípoch dohody. Pre každý štát sa našlo špecifické riešenie. Bola to mravčia diplomatická práca. USA tiež neboli jednoduchý partner a mali špecifické požiadavky,“ reagoval pre Pravdu podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Z Trumpových slov a skutkov je jasné, že ďalšie rokovania by neviedli k dohode, na základe ktorej by krajiny bojovali s klimatickými zmenami dôslednejšie. Vyjednávania by maximálne mohli priniesť uvoľnenie pravidiel pre krajiny a ich záväzky týkajúce sa globálneho otepľovania.
Okamžite to dala najavo veľká časť sveta. Boj s klimatickými zmenami a Trumpovo rozhodnutie tak môžu mať vplyv aj geopolitiku. Hoci Čína bola ešte nedávno krajinou, ktorá narúšala hľadanie dohody o globálnom otepľovaní, dnes sa ukazuje, že je hlavným hráčom. Dôkazom toho sú spoločné výzvy Európskej únie a Pekingu smerom k Trumpovi, aby od dohody neodstupoval.
"Súčasný americký prezident chce vyjednávať o všetkom. Záleží na tom, ako vážne to myslí a ako efektívne sa k tomu postavia ostatní lídri. Predpokladám však, že svet bude pozerať na Európu a Áziu ako na lídrov v klimatickej aréne,“ reagoval pre Pravdu Ravi Rajav, profesor environmentálnych štúdií z Kalifornskej univerzity.
Podľa odborníka však medzinárodné spoločenstvo nezlomilo nad Amerikou úplne palicu. "O tri a pol roka sú v USA ďalšie prezidentské voľby a značná časť Američanov chce vidieť, ako Spojené štáty preberú líderstvo v oblasti boja s klimatickými zmenami. Nezabúdajme tiež, že niektoré štáty USA, ako napríklad Kalifornia, oznámili, že budú rokovať s krajinami vo svete priamo. A tiež na to, že značná časť amerických korporácií podporovala Parížsku dohodu,“ uviedol Rajav.
Trump, zdá sa, neberie do úvahy bezpečnostné aspekty globálneho otepľovania. Už v roku 2015 zverejnil Pentagon štúdiu o tom, že klimatické zmeny sú faktorom, ktorý môže zhoršiť existujúce problémy. To by mohlo viesť k potrebe ďalších humanitárnych či dokonca vojenských operácií.
Denník Guardian pripomína, že v januári 2016 americké ministerstvo obrany nariadilo, aby bol faktor klimatických zmien súčasťou každého veľkého rozhodnutia od testovania zbraňových systémov až po výcvik vojakov na konflikt.
Otázky a odpovede
Aký je cieľ klimatickej dohody z Paríža?
Úlohou je udržať zvyšovanie teploty výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť k hodnote 1,5 stupňa v porovnaní s teplotou v predindustriálnom období. Dohoda tiež vyzýva štáty, aby sa usilovali o čo najrýchlejšie globálne zníženie emisií skleníkových plynov.
Koľko štátov sa k dohode od jej prijatia v decembri 2015 pripojilo?
Dokument, ktorý má v roku 2020 nahradiť terajší kjótsky protokol z roku 1997, doteraz podpísalo 195 krajín. Začiatkom októbra 2016 sa podarilo dosiahnuť cieľ, aby dohodu ratifikovalo 55 krajín, ktoré sa celkovo podieľajú na viac ako 55 percentách emisií skleníkových plynov sveta. Dohoda tak o mesiac neskôr mohla nadobudnúť platnosť. Doteraz dohodu ratifikovalo už 147 štátov.
Dohodu ratifikovali aj USA. Ako je možné, že od nej môžu odstúpiť?
Je pravda, že vlani na jeseň dohodu ratifikovali aj Spojené štáty. Schválila ju administratíva bývalého prezidenta Baracka Obamu, čím bol ratifikačný proces v USA formálne ukončený. Pretože však o dohode nehlasoval Senát, nie je pre USA právne záväzná a nový prezident Donald Trump mal teda možnosť ju podľa svojej vôle vypovedať.
K čomu dohoda Spojené štáty konkrétne zaväzovala?
USA by mali do roku 2025 obmedziť emisie o 26 až 28 percent oproti stavu z roku 2005. Zároveň sa mal Washington spolu s ostatnými hospodársky najrozvinutejšími krajinami podieľať na finančnej pomoci chudobným štátom, ktoré bojujú s dosahmi klimatických zmien. Táto pomoc by sa mala od roku 2020 každoročne udržiavať na sume 100 miliárd dolárov (89 miliárd eur).
Prečo sa šéf Bieleho domu rozhodol od dohody odstúpiť?
Prezident Trump to avizoval už vlani. „Zrušíme parížsku klimatickú dohodu a zastavíme všetky platby smerujúce od amerických daňových poplatníkov do programov globálneho otepľovania v OSN,“ vyhlásil Trump počas volebnej kampane. V uplynulý štvrtok pripojil ďalší argument: údajne slabý efekt dohody. "Aj keby parížska dohoda bola uplatnená v celom svojom rozsahu a štáty, ktoré ju podpísali, by plnili svoje záväzky, tak by sa svetová teplota do roku 2100 znížila iba o dve desatiny stupňa Celzia, a to je veľmi málo.
Čo pre klimatickú dohodu znamená odstúpenie USA?
Celú dohodu to značne oslabí. USA sú po Číne druhým najväčším producentom emisií, takže splniť stanovené plány dohody bude teraz bez účasti Spojených štátov veľmi ťažké. Navyše by to mohlo viesť k tomu, že ani ďalší najväčší producenti skleníkových plynov – Čína a India – by sa dohodou v budúcnosti nemuseli cítiť viazaní, hoci predbežne svoje záväzky potvrdili.
Je preto o to menej pochopiteľné, prečo sa Trump odhodlal ku kroku, ktorý urobil. Je jasné, že z neho majú radosť jeho skalní fanúšikovia, ktorí pokladajú akúkoľvek medzinárodnú dohodu za obmedzenie suverenity Spojených štátov. Lenže ak bude súčasný vývoj viesť k priblíženiu sa EÚ a Číny, môže to mať aj strategické politické dosahy. Pre Peking môže byť zaujímavé snažiť sa k sebe viac prilákať úniu. A Trumpovo konanie mu pri tom iba pomáha. V oblasti klimatickej zmeny sa jednoducho Amerika ukázala ako nespoľahlivý partner.
Ľutuje to aj Šefčovič, ktorý bude tento týždeň na návšteve Číny. "V takej veľmi dôležitej téme, akou sú klimatické zmeny, stráca Európa partnera na druhej strane Atlantiku a má ho v Číne, čo bolo ešte pred pár rokmi nepredstaviteľné,“ pripomenul podpredseda eurokomisie.
"Má to však aj mobilizujúci účinok na Európu. Británia odchádza z EÚ. Boli sme svedkami zložitých diskusií vo formáte G7 a aj na summite NATO. A teraz tu máme vyhlásenie USA o klimatických zmenách. Európa jednoducho bude musieť prevziať zodpovednosť za mnohé oblasti, ktoré sme doteraz riešili partnersky so Spojenými štátmi,“ dodal Šefčovič.